|
FOTO |
V čase, keď prišiel do Lovellovho observatória v americkej Arizone mladý astronóm Clyde Tombaugh s vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom, sa zoznam planét našej slnečnej sústavy končil Neptúnom. Tombaugh vyfotografoval 65 percent oblohy a strávil tisíce hodín štúdiom obrázkov hviezd. Novú planétu, ktorú začiatkom roku 1930 našiel, neskôr pomenovali Pluto. V sobotu uplynie od narodenia Clydea Tombaugha 100 rokov.
Clyde pochádzal z malého amerického mestečka Streator v štáte Illinois. V škole ho zaujímal najmä zemepis, a keď bol v šiestej triede, vedel spamäti vymenovať hranice všetkých štátov. Potom ho napadlo: Ako by asi vyzeral zemepis na iných planétach? Keď si pozrel v strýkovom domácky vyrobenom ďalekohľade prstence Saturna a mesiace Jupitera, prepadol na celý život astronómii.
Tombaugh bol počas práce v Arizone amatérom bez odborného vzdelania. Jeho úlohou v súkromnom Lovellovom observatóriu bolo fotografovať oblohu. Novú planétu hľadali iní, skúsenejší, a mali ju na dosah ruky. V marci a máji 1929 za dva týždne narýchlo prezreli 700-tisíc hviezd zo súhvezdia Blížencov. Pretože hľadali veľký a jasný objekt, ktorý mal ovplyvňovať dráhu Uránu a Neptúna (bájnu planétu X), zahmlenú malú bodku na hviezdnej oblohe nenašli.
Nový objekt objavil Tombaugh, keď neskôr znovu starostlivo prezrel všetky svoje snímky. Pri ich kvalite a množstve to bolo asi ako hľadať mravca na futbalovom ihrisku. Nesmierne pracovitý Tombaugh to však po viac ako polročnej drine dokázal. Zistil dokonca, že hľadači planéty X z Lovellovho observatória mohli objaviť novú planétu už na snímkach z roku 1915.
Pikantné bolo, že objaviteľ Pluta išiel študovať na univerzitu až po svojom objave, v roku 1932, keď už bol slávny astronóm. V jednom rozhovore sa ho opýtali, aký to bol pocit sedieť v laviciach a učiť sa o sebe. "Nikdy som takto neuvažoval," povedal. "To, čo ma fascinovalo, bol kozmos, a to, čo ma poháňalo, bola zvedavosť. Nikdy nie túžba po sláve."
Tombaugh počas svojho dlhého života objavil niekoľko asteroidov a hmlovín, založil oddelenie astronómie na univerzite v Novom Mexiku, sústavne prednášal a písal o kozme. Pokračoval aj v hľadaní planéty X, ktorá by mala byť oveľa väčšia ako malé a tmavé Pluto, symbolicky nesúce meno gréckeho boha podsvetia.
Dnes je zjavné, že Pluto skôr ako medzi planéty patrí medzi veľké, zrejme ľadové telesá Kuiperovho pásu za Neptúnom, kde ich obieha oveľa viac. Má priemer iba 2300 km, čiže je oveľa menšie ako náš Mesiac. Nedávno objavený objekt 2003 UB313, pracovne nazvaný Xena, má priemer 3000 km. To samozrejme prinútilo astronómov k vážnej diskusii, či možno Pluto považovať za planétu. Ak áno, potom nie je jasné, prečo by nemala byť planétou aj Xena.
Clyde Tombaugh sa už do tejto zaujímavej až vášnivej výmeny názorov zapojiť nemôže. Zomrel v januári 1997. Bol ešte svedkom toho, ako sa Pluto zo zahmlenej bodky v ďalekom kozme mení na jedinečný svet s komplikovanými cyklami a oblasťami, hodný pozornosti astronómov. Dokonca natoľko, že k nemu NASA vyslal 19. januára sondu New Horizons. Tá už úspešne absolvovala prvé fázy letu a po viac ako 4 miliardách kilometrov by mala v júli 2015 zblízka nazrieť do sveta, ktorý ako prvý uvidel Clyde Tombaugh. Sonda nesie aj jeho popol.
Autor: MICHAL AČ
