FOTO - ARCHÍV
"Díky vám! Díky vám, chlapíku statečný, za vaši odvahu, rozum a sílu! Vy jste náš kapitán, oni jsou zbyteční! Přidal jste blankytu do křídel míru," spieval v roku 1976 Josef Laufer v piesni Dopis Svobodné Evropě. Statočný kapitán, ktorého hrdinské činy populárny spevák vychvaľoval doslova do neba, bol Pavel Minařík, agent komunistickej Štátnej bezpečnosti, pôsobiaci niekoľko rokov v mníchovskom Rádiu Slobodná Európa. Po návrate do Československa z nebezpečnej misie na nepriateľský Západ usporiadala ŠtB pre svojho človeka v Prahe dvojhodinovú pompéznu tlačovku. Na udalosti sa zúčastnilo 137 spravodajcov z 16 prevažne spriatelených krajín a Minařík na nej všetkým odhalil odvrátenú "prehnitú tvár stanice Slobodná Európa aj celej československej emigrácie". Stalo sa tak 29. januára 1976, pred 30 rokmi.
Minařík sa narodil v roku 1945. Pracoval ako elektrikár a divadelný kulisák, neskôr ako hlásateľ brnianskej pobočky rozhlasu. Komunistická tajná polícia vtedy už dlho hľadala človeka, ktorého by mohla nasadiť priamo do jedného z centier emigrácie a protikomunistického hnutia, do mníchovského Rádia Slobodná Európa. Tá ako najvýznamnejší zdroj od moci nezávislých informácií ležala komunistickým vládcom Československa mimoriadne v žalúdku. Ďalšou úlohou agenta tak bolo okrem zbierania informácií aj pomôcť rádio zdiskreditovať.
Minaříka vyškolili na prácu v zahraničí a v roku 1969 fingovali jeho emigráciu. Agent si veľmi rýchlo našiel prácu práve v Slobodnej Európe a bez toho, aby vzbudil akékoľvek podozrenie, v nej pracoval až do roku 1975. V Nemecku si zariadil celkom pohodlný život a dokonca sa aj oženil. Jeho manželka vraj o odvrátenej strane života svojho muža nič nevedela a keď sa náhle vyparil za železnú oponu, nervovo sa zrútila.
Za roky fungovania na Západe československá rozviedka od Minaříka dostala stovky podrobných správ o fungovaní rádia a pomeroch v emigrácii. Bol to veľmi usilovný a iniciatívny agent, "Netreba mu zadávať úlohy, hľadá si ich sám," zapísali si do jeho kádrových materiálov.
Vyzvedačská činnosť však agentovi nestačila, chcel nepriateľom socializmu zasadiť rozhodnejší úder. Podľa pražského Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu poslal svojim nadriadeným najmenej tri návrhy na uskutočnenie bombového atentátu v budove rádia, ktoré mali podľa jeho plánov načas vyradiť z činnosti vysielacie stanoviská Slobodnej Európy.
Aktívne na príprave útoku pracoval, jeho nadriadení mu však akciu nakoniec nedovolili. Jeho úsilie však nevyšlo úplne nazmar, v roku 1981 uskutočnili atentát na Slobodnú Európu aj s využitím Minaříkovho nápadu teroristi najatí rumunskou tajnou službou. Výbuch zranil štyroch ľudí.
V tom období však už bol Minařík ďaleko. Do Československa sa vrátil na začiatku roku 1976. Dva dni sa schovaný vo vile ŠtB učil naspamäť to, čo mal povedať na tlačovke. Na nej sa potom stal oficiálnym hrdinom sovietskeho bloku.
Aby však bol jeho prípad pôsobivejší, ŠtB spätne Minaříkovu minulosť trochu upravila. Na tlačovke ho predstavili ako kapitána rozviedky, vyslaného na nebezpečnú misiu za nepriateľské línie. Minařík však na Západe pracoval ako obyčajný agent, na kapitána ŠtB ho povýšili až tesne pred tlačovkou. Vtedy narýchlo vstúpil aj do komunistickej strany
Čoskoro ho však museli stiahnuť z popredia, hrozilo, že vtedajšie západné Nemecko z dôvodu prípravy atentátu vyžiada o jeho vydanie. Radšej ho pod falošným menom vyslali študovať do Kyjeva.
Po novembri odsúdili Minaříka za prípravu atentátu na štyri roky väzenia. Rozsudok však zrušili a vrátili na došetrenie. Vznikol tak jeden z najkurióznejších súdnych prípadov, aspoň čo sa týka dĺžky súdneho konania. Už 15 rokov české súdy v kauze Minařík nedokážu vyniesť konečný rozsudok. Stíhanie agenta prokuratúra niekoľkokrát zastavila a obnovila vždy na príkaz najvyššieho súdu. Sám bývalý agent dnes žije ako podnikateľ, peniaze na rozbeh svojich firiem dostal od českej komunistickej strany.
