|
FOTO - ARCHÍV |
býk v rezervácii. Tantanka Iyotake, ako znelo jeho meno v reči Siuxov, zomrel 15. decembra 1890, presne pred 115 rokmi.
Siuxovia Sediaceho býka boli najpočetnejšou a najvýznamnejšou skupinou takzvaných prérijných Indiánov, ktorí obývali severoamerické Veľké pláne medzi kanadskými hranicami, riekou Mississippi a Skalnatými vrchmi. Sami sa nazývali Dakotovia alebo Lakotovia.
Prérijní Indiáni, okrem Siuxov napríklad Čejeni, Čiernonožci, Kiovovia či Komančovia, sú pôvodcami romantického obrazu Indiánov, ako si ich väčšina sveta predstavuje: bojovníci jazdiaci na koňoch a loviaci bizóny na nekonečných trávnatých stepiach, žijúci v kožených stanoch típí a nosiaci perové čelenky. Na tom nič nemení ani to, že tento životný štýl prérijných Indiánov vznikol až po príchode Európanov. Nutnou súčasťou osídlenia stepí bol totiž kôň, ktorého Indiáni získali až od belochov.
Sediaci býk sa narodil v roku 1831. Už ako mladík vynikal odvahou. Mal 14 rokov, keď išiel do prvej bitky so znepriateleným kmeňom Vraních Indiánov. Od roku 1863 sa zapájal do všetkých vojen, ktoré Siuxovia viedli proti americkým osadníkom, zlatokopom a vojakom, ktorí ich chránili a ktorí postupne prenikali na indiánske územia.
Vyznamenal sa v jednom z mála aspoň dočasne úspešných povstaní, vo vojne náčelníka Červený oblak. Ten v roku 1868 prinútil Spojené štáty podpísať zmluvu z Fort Laramie, v ktorej sa belosi zaviazali vypratať pevnosti postavené na území Siuxov a zabezpečovala Indiánom zvrchovanosť na území v predpolí Skalnatých vrchov.
Sediaci býk získal počas týchto bojov veľkú autoritu, ktorá ešte vzrástla, keď sa stal duchovným vodcom a šamanom. To mu umožnilo prvý raz v histórii zjednotiť siuxské kmene, keď Američania zmluvu z Fort Laramie vypovedali.
Osudným sa Siuxom stalo zlato, ktoré práve objavili v Čiernych horách. Začali sa tam hrnúť zlatokopovia a keď americká vláda neuspela s ponukou, že územie od Siuxov odkúpi, rozhodla sa vziať si ho násilím. Indiánom nariadila, aby zo spornej oblasti odišli do rezervácií a pohrozila, že tých, ktorí príkaz nepočúvnu, vyženie násilím.
Na jar roku 1876 prekročili hranice indiánskeho územia tri kolóny americkej federálnej armády. Strednú kolónu, ktorá mala Indiánom zasadiť rozhodujúci úder, tvoril elitný jazdecký pluk, slávna siedma kavaléria, vedená miláčikom americkej verejnosti - plukovníkom Georgeom Custerom.
Američania nepočítali s vážnym odporom. Nevedeli, že medzitým Sediaci býk využil svoju autoritu a sústredil proti nim dovtedy nevídanú silu, tisíce bojovníkov Siuxov a spojeneckých kmeňov Čejenov a Arapahov. Arogantný a ctibažný Custer nepočúvol príkaz, že nemá proti Indiánom vyraziť sám. Navyše svoju jednotku ešte rozdelil, aby mohol Siuxov prekvapiť v ich táboroch.
Výsledkom bola najväčšia americká porážka v indiánskych vojnách. Hlavný oddiel Indiánov v bitke pri rieke Little Big Horn do posledného muža vybil Custerovu jednotku a zahnal na útek aj oddiely jeho pobočníkov.
Porážka Američanov rozzúrila. Na územie Siuxov prichádzali ďalšie dobre vyzbrojené jednotky, ktorým Indiáni nemohli odolať. Sediaci býk, aby sa vyhol kapitulácii, najprv odviedol svojich prívržencov do Kanady, ktorá bola v tom období ešte britskou kolóniou. V roku 1881 však bol nútený vrátiť sa do Spojených štátov. Vzdal sa úradom a ako väčšina jeho ľudu skončil v rezervácii.
Z nej ho na krátko vyslobodil iba kočovný cirkus inej celebrity divokého západu Williama Codyho, známeho pod menom Buffalo Bill. Ten predvádzal obecenstvu v Spojených štátoch aj v Európe prikrášlené scénky z boja osadníkov proti krvilačným divochom a obávaného náčelníka ukazoval ako živú kuriozitu.
V roku 1890 už žil Sediaci býk opäť v rezervácii v južnej Dakote. Americké úrady ho stále podozrievali z podnecovania nepokojov a vyslali indiánskych policajtov, aby náčelníka zatkli. Prívrženci Sediaceho býka sa snažili odvlečeniu svojho vodcu zabrániť. Rozpútala sa bitka, pri ktorej jeden z policajtov starca zabil ranou do hlavy.
Zajtra - Simon Bolívar
