FOTO - ARCHÍV
Triky, drobné klamstvá a ilúzie ľuďom na trhoch a dedinských námestiach ukazovali kaukliari po stáročia. Všetci sa na nich bavili, ale nikto ich nepovažoval za skutočných umelcov, či nebodaj vedcov. Vystupovali v smiešnych kostýmoch, ktorými chceli navodiť strašidelnú a tajomnú atmosféru. Potom prišiel Jean Eugene Robert Houdin a z mágie urobil show. Nevystupoval na špinavých uliciach medzi vykrikujúcimi trhovcami, ale v divadlách. Vždy bol oblečený podľa bontónu, aby ladil so svojím vznešeným publikom. Do mágie vniesol trochu vedy: pochopil čaro elektromagnetizmu a ako zručný mechanik vytvoril rôzne automaty, ktoré vtedajším ľuďom pripadali ako zázrak. Narodil sa pred 200 rokmi.
Väčšina ľudí nepozná kúzelníka Jeana Eugena Roberta Houdina, ale Harryho Houdiniho. Jeho pôvodné meno je však Erich Weiss. Narodil sa v Budapešti a meno Houdini prijal z úcty k prvému modernému kúzelníkovi. Neskôr však o ňom napísal knihu Odhalenie Roberta Houdina, v ktorej ho obvinil, že len ukradol triky iných a obalil ich do nového šatu.
Houdin sa tým nikdy netajil. Nevynašiel nič prevratné, len doviedol do dokonalosti a vizuálnej atraktívnosti staré triky. Mal herecký talent, šikovného syna a manželku. Tí mu výrazne sekundovali a vytvorili rodinnú kúzelnícku firmu.
S rodinnými firmami mal Houdin tie najlepšie skúsenosti. Keď sa ako 24-ročný priženil do rodiny prominentného parížskeho hodinára začala sa jeho zlatá éra. Svokor mu pomohol založiť vlastné hodinárske štúdio. Houdin tam okrem hodiniek vytváral aj mechanické hračky, malé roboty a pomôcky na svoje vystúpenia. Z chlapca, ktorý na uliciach bavil svojich kamarátov tak, že mu v rukách mizli rôzne predmety, vyrástol muž, ktorý z kúzelníctva urobil showbiznis.
Pomohlo mu aj to, že sa presťahoval do Paríža. V malých divadielkach a neskôr v mondénnych salónoch smotánky ukazoval to, nad čím celé roky rozmýšľal. Vedel, že ľudí už nebaví otrepaná scénka, keď kúzelník so zaviazanými očami uhádne, aký predmet práve drží v ruke niekto z divákov.
Diváci milovali jeho trik so škatuľami. Z publika si zavolal jedného dobrovoľníka. Požiadal ho, aby zdvihol drevenú škatuľku. Žiadny problém. Potom urobil čáry-máry a požiadal ho, aby to skúsil znovu. So škatuľkou sa zrazu nedalo ani pohnúť. Diváci boli nadšení a Houdin vyhlasoval, že jemu nikto nič neukradne. Všetky svoje veci vraj začaroval tak, aby sa nedali premiestniť. Pritom len šikovne do dvojitého dna škatule vložil elektromagnet. Jeho asistent stál pod pódiom a v správnom momente priložil magnet pod škatuľu.
Houdin sa preslávil aj ako "diplomat". V roku 1856 hrozilo povstanie vo vtedajšej francúzskej provincii Alžír. Francúzi sa rozhodli, že na miestnych urobia dojem. Alžírčania boli očarení z domáceho kúzelníka, ktorý jedol sklo a nič sa mu nestalo. Houdin vyšiel so svojím starým trikom so škatuľami. Zavolal si najsilnejšieho muža z obecenstva a ukázal, že nevie pohnúť smiešnou drevenou schránkou. Urobil aj známy iluzionistický výstup. Nechal na seba strieľať a guľku zachytil medzi zuby. Alžírčania sa vraj vystrašili a povstanie si rozmysleli.
Houdin po alžírskej misii pokračoval v zostrojovaní rozličných mechanických hračiek, vybrusoval svoje ilúzie a zabával čoraz prominentnejšie publikum. Kúzlil pred britskou kráľovnou Viktóriou aj pred Napoleonom III.
Nikdy neodišiel do dôchodku, stále vymýšľal nové triky, čítal vedecké časopisy, zaujímali ho vynálezy. V roku 1871 zomrel v rodnom Blois, kde je dnes veľkolepé múzeum kúziel. V 80. rokoch minulého storočia ho nechal postaviť excentrický minister kultúry Jack Lang.
