Juan Carlos a Franco. FOTO - ČTK/AP
Takmer 40 rokov vládol Španielsku diktátor Francisco Franco. Dvadsiateho novembra 1975 zomrel a pre krajinu sa začala nová éra. Jej začiatkom bola už o dva dni neskôr slávnostná prísaha nového kráľa - Juana Carlosa. "Nová španielska monarchia" funguje už 30 rokov.
Keď kráľ Alfonz XIII. odovzdal v roku 1923 moc armáde, snažil sa vyriešiť zlú vnútropolitickú situáciu. Po víťazstve republikánov v marci 1931 abdikoval a s celou rodinou odcestoval do Paríža. Panovanie bourbonsko-anjouovskej dynastie sa tým v Španielsku skončilo.
V roku 1935 sa syn Alfonza XIII. Juan de Bourbon y Battenberg oženil v Ríme s Máriou de las Mercedes a o tri roky sa im narodil syn Juan Carlos. S rodičmi prežil 2. svetovú vojnu v Taliansku a Švajčiarsku.
Na územie Španielska vstúpil Juan Carlos prvýkrát ako 10-ročný vďaka tomu, že vodca Franco prisľúbil obnovenie monarchie. Slovo dodržal a o dva roky sa v referende až 82 percent ľudí vyslovilo za kráľovstvo.
Reálnu moc však aj naďalej držal v rukách Franco a v nástupníckom zákone si veľmi jasne zabezpečil, aby sa mu do cesty neplietla niekdajšia kráľovská rodina.
Kráľovský titul mohla získať osoba mužského pohlavia, španielskeho pôvodu, s vekom nad 30 rokov, katolíckeho vyznania s predpokladmi pre výkon "vznešeného" panovníckeho poslania. V prípade, že by takáto osoba nebola vopred menovaná a Franco by umrel alebo by vybraná osoba nebola spôsobilá vykonávať svoj úrad, následníka mala určiť Regentská rada.
Franco a Kráľovská rada parlamentu mohli vylúčiť "nespôsobilých" príslušníkov kráľovského rodu. Nástupnícke právo mali stratiť aj pri nerešpektovaní základných princípov štátu. Pre príliš liberálne názory tak Franco na trón nepustil otca Juana Carlosa. Dohodli sa však, že jeho syn šancu dostane.
V roku 1948 sa zhodli, že 10-ročného Juana Carlosa budú vychovávať v Španielsku. Diktátor do detailov vypracoval chlapcovu výchovu. Dbalo sa v nej na úzku spätosť s vojenskými kruhmi, aby nedošlo k prerušeniu "záruky kontinuity". V roku 1969 Franco oficiálne navrhol Juana Carlosa za svojho nástupcu.
O nástupcovi diktátora sa hovorilo, že je bez charizmy, nenápadný a ústupčivý. Juan Carlos prvýkrát zastupoval Franka, keď bol v roku 1974 v nemocnici. Definitívne však vládu prevzal až dva dni po jeho smrti. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že nemieni pokračovať vo Frankových stopách. "Demokracia sa začala, dovŕšme ju," povedal v jednom z príhovorov v parlamente.
Sľúbil, že vráti Španielsko všetkým Španielom. Amnestoval všetkých oponentov bývalého režimu. Amnestia sa dokonca vzťahovala aj na väznených príslušníkov baskického hnutia ETA pod podmienkou, že opustia územie Španielska. Nová ústava sľubovala riešiť národnostné otázky, rušila trest smrti, rímskokatolícka cirkev už nebola štátnou cirkvou, povoľovala rozvod.
V osobe Juana Carlosa sa prelínalo a prelína spojenie dedičstva španielskej kráľovskej dynastie s demokratickým duchom jeho "odsunutého" otca. Nenaplnil sa obsah vtipu, že vláda Juana Carlosa bude trvať tak krátko, ako krátko ostane ležať bonbón na ulici pred školou.
Demokratická opozícia sa obávala, že Juan Carlos zakonzervuje Frankov režim. Pochybnosti mal aj jeho otec, ktorý sa stále považoval za demokratickú zálohu. V roku 1977 však uznal správnosť synovho pôsobenia a definitívne sa vzdal nároku na trón.
Frankovi pohrobkovia považovali Juana Carlosa za "trójskeho koňa". Dvadsiateho tretieho februára 1981 plukovník Tejero so skupinou ozbrojencov vnikol na zasadnutie španielskeho parlamentu a pokúsil sa o štátny prevrat a navrátenie frankistického režimu.
Kráľ však pevne a rozhodne vystúpil v živom televíznom prenose, v ktorom pred národom vyhlásil: "Koruna nebude tolerovať činy a postoje rušiace demokratizačný proces." Najvyšším predstaviteľom armády telefonicky odkázal, že ak sa ho chcú zbaviť, budú ho musieť zabiť.
Pučisti sa pokúsili o odstránenie panovníkovej osoby aj v roku 1985 pri slávnostnej vojenskej prehliadke v La Coruni. Španielska tajná polícia však včas objavila a zneškodnila nálož uloženú pod tribúnou.
Tieň frankistickej diktatúry sa čoraz viac strácal a prevahu nadobudla "korunovaná demokracia". Juan Carlos získal pre panovníka lichotivý prívlastok "šťastie pre Španielsko".
Autor: ROBERT HOZA
