FOTO - ČTK
Ráno 20. novembra 1945, presne o 10.03 sa otvorili dvere číslo 600 a do miestnosti vošiel Hermann Göring s veľkou jednotkou na prsiach. Sotva si opatrne sadol na lavicu obžalovaných, vošiel Július Streicher. Sťažka si sadol a s rukou v bok si arogantne prehliadal súdny dvor. Postupne prichádzali ďalší obžalovaní. Pred súd tak predstúpilo 22 hlavných predstaviteľov tretej ríše (Hitlerov tajomník, Martin Bormann bol súdený v neprítomnosti). V nedeľu uplynie 60 rokov od začiatku procesu proti najdôležitejším nacistickým pohlavárom. Do dejín vstúpil ako norimberský proces.
Po skončení vojny verejnosť volala po odvete a zodpovednosti za nemecké vojnové zločiny, a tak sa Spojenci rozhodli usporiadať verejný súd, akési "divadlo pre verejnosť". Podľa Londýnskej dohody o prenasledovaní vojnových zločincov z
8. augusta 1945 (medzi USA, ZSSR, Veľkou Britániou a Francúzskom) ustanovili Medzinárodný súdny tribunál.
Norimberg ako miesto konania súdneho procesu nevybrali náhodne. Pred vojnou bol miestom pravidelných stretnutí nacistickej strany, svedkom najhonosnejších nacistických slávností. Práve tu v roku 1935 vyhlásili protižidovské zákony.
Napriek tomu, že Norimberg počas vojny bombardovali, justičný palác zostal akoby zázrakom neporušený. Pred procesom ho však museli zrekonštruovať. Oproti dverám vyrástla vyvýšená ľavica pre sudcov. Miesto pred ňou patrilo žalobcom. Čelom k nim sedeli nemeckí obhajcovia a za nimi v dvoch radoch 21 obžalovaných.
V miestnosti bol vyhradený priestor pre zástupcov tlače a pozorovateľov. Skupinka prekladateľov simultánne tlmočila do troch jazykov.
Mimo súdneho procesu boli obžalovaní v samostatných celách väzenia, ktoré bolo súčasťou komplexu. Na jeho nádvorí stála menšia telocvičňa, ktorá sa o necelý rok stala miestom popráv.
Hlavní vinníci sa pred súd nedostali. Zo strachu pred zajatím a aby sa vyhol potupe, spáchal Adolf Hitler vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj minister propagandy Joseph Goebbels, keď predtým s manželkou otrávili svojich šesť detí. Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť.
Počas desiatich mesiacov sa súd zišiel 138-krát a vypočul 38 000 výpovedí. Súdny dvor pozostával zo štyroch sudcov vymenovaných štyrmi víťaznými veľmocami. Predsedom bol britský sudca lord Geoffrey Lawrence. O vine či nevine sa rozhodovalo podľa väčšinového princípu, pričom v prípade nerozhodnosti zavážil hlas predsedu súdu.
Žalobcovia predniesli postupne štyri body obžaloby:
1. sprisahanie s cieľom zmocniť sa vlády nad svetom;
2. zločiny proti mieru;
3. vojnové zločiny;
4. zločiny proti ľudskosti.
Opierali sa najmä o písomný dôkazový materiál a výpovede žijúcich svedkov. Svet sa tak postupne dozvedal o zverstvách páchaných v koncentračných táboroch.
Rozsudok oznámili 30. septembra a 1. októbra 1946. Troch z obžalovaných prepustili na slobodu (Schacht, Fritsche a Franz von Papen), siedmich odsúdili do západoberlínskeho väzenia Spandau. Od roku 1966 bol jeho jediným väzňom bývalý führerov zástupca Rudolf Hess. V auguste 1987 vo veku 93 rokov spáchal samovraždu.
Zvyšných dvanásť obžalovaných (Bormann, Göring, Ribbentrop, Keitl, Kaltenbrunner, Rosenberg, Frank, Streicher, Sauckel, Jodl, Frick a Seyss-Inquart) odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok vykonali v skorých ranných hodinách 16. októbra 1946.
Dve a pol hodiny predtým Göring spáchal samovraždu. Manželka mu pravdepodobne pri bozku odovzdala ampulku s jedom.
Pri poprave boli prítomní zástupcovia každej zo štyroch veľmocí a ôsmi novinári. Fotografovať a filmovať bolo zakázané. Telá popravených následne previezli do Mníchova, spálili ich v krematóriu a popol vysypali do rieky Isar.
Obžalovaní neboli len jednotlivci, ale aj sedem organizácií. Ako zločinecké odsúdili štyri: gestapo, SS, SD a vedúci štáb NSDAP.
Norimberský proces bol často kritizovaný ako prejav "justície víťazov", predovšetkým preto, že vylúčili nemeckých sudcov. Okrem toho boli obvinenia vytvárané retroaktívne a nemali zakotvenie v medzinárodnom práve a vojnové zločiny páchané víťaznými mocnosťami (napríklad katynský masaker) sa pred súd nedostali.
Procesy proti ďalším vojnovým zločincom pokračovali v Norimbergu až do roku 1949. Podobné procesy prebiehali v rokoch 1946 - 1948 i v Tokiu.
Autor: Danica Súkupová
