FOTO - ČTK
Svet pozná tohto skromného Čecha ako tvorcu novej pedagogiky. Vychádzal z úcty k dieťaťu, ktoré vzdelávame. Zmenil dovtedy zaužívaný názor, že vzdelávanie je úporný dril, mechanické učenie sa textov naspamäť, a tento nezáživný prístup chcel nahradiť radosťou z poznania a hrou. Jan Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 - pred 335 rokmi.
Je takmer neuveriteľné, že Komenský dokázal vynájsť nové a také objavné postupy v pedagogike, ale aj v iných oblastiach. Písať, organizovať, v čase tridsaťročnej vojny, prenasledovania protestantov, pri veľkých osobných tragédiách, ktoré ho niekoľkokrát postihli.
Narodil sa na Morave v roku 1592, miesto narodenia je dodnes sporné. Študoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej - protestantskej cirkvi v Čechách, s tradíciami husizmu. Začiatok vojny v roku 1618 a najmä neskoršia porážka českých stavov v bitke na Bielej hore ho donútili skrývať sa pred cisárskymi vojskami. Mor mu zobral ženu a dve deti.
Aby prežil, začal písať knihu Labyrint sveta a raj srdca, dielo, ktoré útrpne hľadá zmysel života v neuveriteľne krutej dobe. Komenský svoj raj srdca našiel v absolútnom pohrúžení sa do práce.
V roku 1628 definitívne opúšťa Moravu a putuje po Európe. V poľskom Lešne mu zhorela knižnica, v Blatnom Potoku v Sedmihradsku pracoval pre knieža Rákocziho, stal sa známym učencom, ale aj nepriateľom Habsburgovcov a katolíckej cirkvi. Správa o Vestfálskom mieri ho zastihla vo Švédsku - rodná krajina sa dostala do rúk Habsburgovcov a začala sa tam tuhá rekatolizácia.
Zostala mu len práca na reformách školstva a práca biskupa. Školský systém zreformoval aj v Anglicku, neskôr sa usadil v Amsterdame. Pochovaný je v holandskom Naardene. Dom, v ktorom žil, je dnes múzeom a majetkom Českej republiky.
Komenského dielo je veľmi rozsiahle, obsahuje takmer 62 spisov. Medzi známejšie patria Orbis pictus (Svet v obrazoch), Škola hrou, Šťěstí národa, Nejnovější metoda jazyků a najrozsiahlejšie zachované dielo Obecná porada o nápravě věcí lidských. Vôbec najväčší Česko-nemecký slovník mu zhorel v Lešne. Strata ho veľmi trápila, slovníku venoval celý život.
Český exulant mohol putovať svetom a pracovať aj preto, že ho finančne podporovali bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu. V pedagogike zaviedol úplne nové veci ako napríklad materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku (dovtedy neexistovala) do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov, až potom univerzity. Povinná školská dochádzka je podľa neho pre každého, či je bystrý, hlúpy, chudobný, bohatý...
Komenský hovorí o názornom vyučovaní. Prvý vodil žiakov na exkurzie, rozmýšľal, či je látka, ktorá sa učí, primeraná ich veku. Ustavične zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Známe pojmy "opakovanie je matkou múdrosti" a "škola hrou" boli v tých časoch naozaj neobvyklé a revolučné, význam jeho názorov, napríklad, u nás nevieme oceniť dodnes.
Vyučovať sa malo od jednoduchšieho k zložitejšiemu, stály kontakt a vzájomne úctivý vzťah učiteľa a žiaka sú samozrejmým doplnkom jeho reformy. Mechanické vyučovanie, tresty či ponižovanie študentov, a nadradenosť pedagóga, mu boli úplne cudzie.
Reforma školstva v tých časoch, napriek nedostatku peňazí a búrlivej politickej atmosfére, bola dôkazom Komenského osobnej zanietenosti - všetky projekty prakticky odskúšal. Nie všade sa ujala, ale zapustila také hlboké korene, že sa podľa jej princípov vyučuje dodnes. Niekedy sa zdá, že pedagogika vlastne už nič také prevratné od Komenského neobjavila.
Dnes u nás reforma školstva vajatá. Hoci v Bratislave máme univerzitu nesúcu Komenského meno, akosi sa zabúda na jeho odhodlanie presadiť správnu vec a jeho vytrvalosť. Komenský sa svojej predstavy zmeniť školu na oázu múdrosti a pokroku nikdy nevzdal. Tomáš G. Masaryk ho nazval prvým Paneurópanom a sám ako vysokoškolský profesor používal jeho metódy pri vyučovaní.
