FOTO - REUTERS
ch kráľov. Od desaťtisícov nadšených Izraelčanov tam dostal silnú podporu pre svoj plán Oslo II. Našiel tam však aj svoju smrť. Jej poslom bol študent náboženskej Bar Ilanovej univerzity Jigal Amir. Hovoril, že ho poslal Boh. Dnes sa námestie volá Rabinovo, Amir dostal doživotie a mier na Blízkom východe je rovnako dýchavičný ako 4. novembra 1995, keď naposledy vydýchol Rabin.
Rabin musel cítiť, že to s ním nedopadne dobre. Zrejme však uvažoval maximálne o politickej smrti. Na začiatku októbra sa mu väčšinou jediného hlasu podarilo cez Knesset pretlačiť takzvané Oslo II. - systém dohôd s palestínskou samosprávou o konečnom urovnaní vzťahov s Izraelom.
Čoraz viac Izraelčanov a nešlo len o pravicových extrémistov hovorilo, že premiér zradil židovský štát. Za cenu mieru, ktorý neexistoval, lebo palestínsky teror bol na dennom poriadku.
Na pravicových mítingoch vystavovali Rabinovu figurínu v uniforme SS, vyhrážali sa jeho žene Lee, že skončia ako Mussolini a jeho milenka - teda, že ich obesia. Radikálni rabíni sa stretli, aby naňho uvalili kliatbu. Do tridsiatich dní mal naňho Boh poslať anjelov smrti, aby ho zabili za to, že izraelskú zem vydal nepriateľom. Zomrel o 32 dní. Rovnakú kliatbu vydali aj na súčasného premiéra Ariela Šarona. Takisto za to, že dal nepriateľom kus zeme - v tomto prípade pásmo Gazy. Až 84 percent Izraelčanov si podľa posledných prieskumov myslí, že za Gazu príde ďalšia politická vražda.
Inokedy mimoriadne ostýchavý Jicchak Rabin sa 4. novembra 1995 rozhodol, že nielenže bude hovoriť o mieri, ale o ňom aj zaspieva. Na pódiu sa držal za ruky s mladými ľuďmi a spieval Pieseň mieru. Vznikla po vojne v roku 1973 a hovorila o tom, že ľudia majú nahlas spievať o mieri a nie sa len potichu modliť.
Keď sa vracal k svojmu autu z davu naňho vystrelil Jigal Amir. Rabina odviezli do nemocnice, na operačnom stole sa pokúšali o zázrak, ale premiérovi už nebolo pomoci. Amir sa nechal zatknúť a k činu sa priznal.
Izraelská tajná služba, ktorú považujú za jednu z najlepších na svete, utŕžila poriadnu hanbu. Ľudia sa pýtali aj to, čo robila premiérova ochranka, keď tak dlho dostával výhražné listy, až sa vyhrážky splnili.
Izrael bol v šoku, že Rabina zabil Žid. Vražda židovského politika sa v tamojšej situácii dala očakávať. Zbraň však mal podľa Izraelčanov držať skôr Palestínčan.
Na Rabinov pohreb prišli desiatky svetových štátnikov. Egyptský prezident Husní Mubarak roky odolával ponuke navštíviť Jeruzalem, prišiel až vtedy. Prejav mal prezident Bill Clinton a jeho pohnutý hlas znel presvedčivo, ako málokedy predtým.
Jásir Arafat na pohreb neprišiel. Naznačili mu, že by to bolo mimoriadne nevhodné. O pár dní však tajne navštívil Leu Rabinovú a vyjadril jej sústrasť.
Jigala Amira odsúdili na doživotie. Počas jeho procesu sa objavili desiatky konšpiračných teórií. O tom, že vystrelil len dva razy, ale smrteľná bola tretia guľka vypálená z tesnej blízkosti, či o tom, že mal strieľať tak, aby Rabina iba zranil a zvýšil mu tak popularitu.
