FOTO - ČTK
Keď Portugalci začali ako prví Európania budovať svoje panstvo na západnom pobreží Indie, na severe subkontinentu vznikala mocná islamská ríša. Jej bohatstvo Portugalcom dlho nedávalo spať. Ríša Veľkých Mughalov (známych aj pod anglickým menom Mogulovia) patrila medzi najvýznamnejšie svetové mocnosti 17. storočia. Zaslúžil sa o to mimoriadny a na svoju dobu osvietený panovník Akbar, nazývaný Veľký. Zomrel 26. októbra 1605, pred 400 rokmi.
Islam do Indie prenikal od 8. storočia. Na severozápade polostrova vzniklo niekoľko moslimských štátov, bojujúcich medzi sebou aj proti starším hinduistickým kráľovstvám.
Mughalskú ríšu založil stredoázijský dobrodruh Bábur, ktorý ako trinásťročný prišiel o rodné panstvo v oblasti Samarkandu. Po viac ako desiatich rokoch potuliek a neúspešných pokusoch získať si nové kráľovstvo sa v roku 1504 podnikavý mladík zmocnil afganského Kábulu a jeho okolia.
Stredoázijských kočovníkov vždy lákala susedná bohatá a ľudnatá India. Bábur nebol výnimkou. V roku 1526 porazil najvýznamnejšieho panovníka oblasti, dillíjskeho sultána a založil si tu vlastný štát. Bábur bol po otcovi priamy potomok dobyvateľa Timúra, po matke dokonca odvodzoval svoj pôvod od legendárneho Džingischána. Sám sa považoval za Turka. Meno ním založenej dynastie však pochádza od perzského označenia pre Mongolov.
Akbar bol Báburovým vnukom. Keď sa v roku 1542 narodil, jeho otec dočasne prišiel o moc a bol práve na úteku. Akbar tak bol vlastne druhým zakladateľom ríše. Po nástupe na trón v roku 1556 ju postavil na pevné mocenské aj ekonomické základy.
Hlavne zo začiatku kráčal v stopách svojho deda a viedol kruté dobyvateľské ťaženia najmä proti hrdým hinduistickým Rádžpútom, dovtedy úspešne odolávajúcim moslimskej invázii. Pri zlomení ich odporu postupoval Akbar podľa osvedčenej tradície predkov. Keď po štvormesačnom obliehaní padla kľúčová rádžpútska pevnosť Čitaur, zabili útočníci podľa kroník 30-tisíc obrancov a civilistov.
Akbar však rýchlo pochopil, že iba násilím a terorom v Indii stabilnú ríšu nevybuduje. Aj keď sever polostrova už po stáročia ovládali islamské dynastie, zostávali moslimovia v krajine výraznou menšinou.
Akbarova mimoriadnosť spočívala v tom, že sa odvážil vydať inou cestou. Hľadal možnosti, ako sa zmieriť s hinduistami a zapojiť ich do spravovania štátu. Tradičných hinduistických panovníkov - rádžov - postavil na úroveň moslimských hodnostárov, správal sa k nim s úctou, nenútil ich prestúpiť na islam a chránil ich svätyne.
Sám zostal moslimom, dosť sa však odkláňal od ortodoxného ponímania viery.
Do svojho hlavného mesta si pozýval najznámejších duchovných na intelektuálne a náboženske dišputy. Občas sa úprimne bavil, ak ich teologické spory nabrali na emóciách a dôstojní duchovní na seba pokrikovali ako trhovníci.
V roku 1580 dokonca pozval prvých jezuitských misionárov. Ešte v tom roku zrušil zvláštnu daň, ktorú museli v každej moslimskej krajine nemoslimovia tradične platiť.
Krátko na to prišiel Akbar s ideou nového štátneho náboženstva "pravej zbožnosti", ktoré v sebe zlučovalo teologické a etické princípy viacerých vier a hlásalo všeobecnú náboženskú toleranciu a zmierenie. Išlo síce hlavne o politický krok, ktorý mal oslabiť moc netolerantného moslimského duchovenstva a naopak získať hinduistickú väčšinu, na svoju dobu to však bol prevratný pokus. Nový, zhora nadiktovaný kult, sa však neujal a zanikol okamžite po Akbarovej smrti.
V Akbarovej tolerantnej politike pokračovali jeho syn Džahángír a takisto vnuk Šáhdžahán, známy výstavbou jedného z divov sveta, pamätníka Tádž Mahal, postaveného na počesť milovanej manželky.
O moci, kultúrnej vyspelosti a bohatstve mughalských vládcov kolovali legendy. Patril im aj azda najslávnejší diamant sveta, ktorý je dnes súčasťou anglických korunovačných klenotov, nazývaný Kooh-i-noor, podľa perzského pomenovania Kúhe núr (Hora svetla).
Tolerancia sa skončila počas panovania Akbarovho pravnuka Aurangzéba, náboženského fanatika presadzujúceho násilnú islamizáciu. Ríša síce nakrátko dosiahla najväčší územný rozmach a podmanila si okrem najjužnejšieho cípu celé územie indického polostrova. Ešte pred jeho smrťou sa však začala rozpadať po povstaniach utláčaných hinduistov. Keď do Indie dorazili Angličania, nedokázala im už vzdorovať.
