FOTO - ARCHÍV
han chcel napodobniť Martina Luthera Kinga. A to aj napriek tomu, že Farrakhan mal oveľa bližšie k radikálnemu Malcolmovi X. Pred desiatimi rokmi 16. októbra 1995 sa mu podarilo priviesť do Washingtonu milión ľudí. Teraz to chce zopakovať. A má šancu. Po hurikáne Katrina majú Afroameričania pocit, že ešte stále nie sú občanmi rovnakej Ameriky ako bieli.
Louis Farrakhan (72) pred desiatimi rokmi zacítil šancu. Bývalá hviezda amerického futbalu a celebrita O. J. Simpson práve vďaka najlepším právnikom vyhral súd. Amerika bola rozdelená. Bieli boli v šoku, že ho porota oslobodila, čierni jasali. Farrakhan, ktorý stál na čele organizácie Islamský národ, zvolal pokojný pochod na Washington. Tvrdil, že mu nejde o protest proti bielym, ale o prebudenie čiernych. Aby sa zjednotili a začali konať.
Najväčšou prekážkou jednoty bol pritom on sám. Radikálny kazateľ sa preslávil rasistickými a antisemitskými výrokmi. Asi najznámejším sa stal ten o Hitlerovi: "Židia nemajú radi Farrakhana, a preto ma volajú Hitler. Je to dobré meno. Hitler bol veľký muž."
Viac ako pokoru, pokoj a jednotu šíril nenávisť. Veľa černošských lídrov preto jeho pochod nepodporilo.
Farrakhan pobúril aj ženy. Na pochode sa mohli zúčastniť len čierni muži. Černošské aktivistky ho preto obviňovali zo sexizmu.
Kresťanskí kazatelia ho vinili, že pochod jednoty vedie pod vlajkou islamu.
Napriek tomu do Washingtonu prišla masa ľudí. Pochod je dodnes považovaný za najväčší v americkej histórii. Slávnu reč Martina Luthera Kinga, v ktorej pred Kapitolom hovoril o svojom sne, počúvalo asi 250-tisíc ľudí. Proti vojne vo Vietname v centre hlavného mesta Spojených štátov protestovalo približne 600-tisíc ľudí. Farrakhan tvrdil, že za ním prišli až dva milióny černochov, washingtonská polícia to odhadovala na 400-tisíc. Vedci z Bostonskej univerzity dospeli výpočtami k číslu 870-tisíc s tým, že pripúšťali, že ich možno bol až milión.
Zvážali ich autobusy z celej krajiny. Vo Washingtone parkovalo už v nedeľu večer viac ako 10-tisíc autobusov.
Farrakhan zvolal pochod zámerne na pondelok. Tí, čo zostali doma, nemali ísť v ten deň do práce. Deň pochodu mal byť dňom neprítomnosti v rasistickom systéme. Čierni muži sa mali zahĺbiť do seba a neotročiť na bielych. Tí, čo prišli, mali sa okamžite vrátiť domov. Aby mohli začať pracovať pre komunitu a aby zbytočne vo Washingtone neutrácali peniaze, z ktorých majú osoh bieli.
Pochod mal prebudiť čiernych. Mal to byť veľký návrat k ideám, ktoré hlásal Malcolm X. Ten na rozdiel od Martina Luthera Kinga odmietal zapojenie čiernych do americkej spoločnosti. Aj Farrakhan hlásal, že bieli čiernych nikdy nepustia medzi seba.
Pri množstve ľudí, ktorých Farrakhan priviedol do Washingtonu, bolo až neuveriteľné, že sa nič vážne nestalo. Dav bol skutočne pokojný. Polícia zatkla len štyroch ľudí. Žiadne veľké výtržnosti, žiadne násilie. Islamský národ vyžaduje striktný poriadok, tvrdou rukou spacifikoval viaceré černošské komunity.
Farrakhan sa za desať rokov zmenil. Takmer zomrel na rakovinu prostaty. Na prvý pohľad stratil vplyv, ktorý mal a nikdy ho skutočne nevyužil. Práve teraz sa však snaží o návrat. V sobotu má Washington zažiť nový Pochod milióna mužov.
Po hurikáne Katrina má Farrakhan šancu. A to aj vďaka tomu, že za desať rokov trochu ubral. Už nechváli Hitlera, na pochod tentoraz pustí aj homosexuálov, ktorí preňho pred desiatimi rokmi boli rovnakým odpadom ako bieli a židia. Nesnaží sa prebudiť len černochov, ale hovorí aj k Hispáncom a chudobným. Sníva o koalícii proti vládnucej Amerike.
V žiadnom prípade sa však nezaradil. Hneď po Katrine vyhlásil, že chudobných černochov nezabil a nezaplavil prírodný živel, ale americká vláda, ktorá dala zbombardovať hrádze v New Orleanse.
Autor: Washington
