FOTO - ARCHÍV
Na svojej tridsať metrov dlhej lodi sa plavil viac než 40 000 míľ a podryl pritom pozíciu španielskeho impéria v Novom svete. Napokon sa po trojročnej plavbe za cudzími pokladmi víťazne vrátil do britského prístavu, získal si dôveru kráľovnej a stal sa jej radcom a vrchným špiónom. Francis Drake sa 26. septembra 1580 vrátil do rodného Anglicka s nákladom španielskeho zlata.
Sir Francis Drake sa narodil roku 1540 v protestantskej rodine ako druhé z dvanástich detí, čím mu len o vlások ušlo dedičné právo na otcovu farmu. Už v trinástich rokoch sa zúčastnil prvej plavby na nákladnej bárke, o sedem rokov neskôr sa stal na podobnej lodi veliteľom. Prvé dobrodružné expedície do neznámych svetov podnikol so svojím bratrancom Johnom Hawkinsom, za úlohu mali vyhľadať nové zdroje na oživenie britského trhu s otrokmi.
Okolo roku 1563 sa Drake prvýkrát vydal do vôd ovládaných Španielmi. Pritiahla ho tam vidina narastajúceho bohatstva, ktoré Španielsko získavalo z baní Nového sveta. K Španielom od začiatku cítil antipatiu, prekážala mu ich nedôvera k cudzincom, ale aj ich katolícka viera.
Jeho nepriateľstvo k nim ešte vzrástlo, keď v roku 1567 porušili prímerie a nečakane napadli anglické lode, ktorým pred tým povolili vojsť do prístavu. Zo zrážky unikli len dva koráby - Drakeova Judith a Hawkinsov Minion. Vtedy sa Drake rozhodol do konca života bojovať proti španielskej veľmoci.
Kým pre Angličanov bol korzárom prepadávajúcim nepriateľské lode z poverenia panovníka, Španieli ho považovali za obyčajného lúpežného piráta. Drake si čoskoro svojím bojovným duchom získal priazeň kráľovnej Alžbety.
Jeho najúspešnejšie karibské dobrodružstvo sa odohralo, keď v roku 1573 uštval celú reťaz španielskych korábov naložených striebrom a zlatom v oblasti dnešnej Panamy. Úlovok bol taký ťažký, že sa musel väčšiny striebra vzdať.
V jeho posádke bolo okrem Britov aj mnoho Francúzov a tiež afrických otrokov, ktorým sa podarilo utiecť spod španielskej nadvlády. Traduje sa, že počas tejto výpravy sa Drake vyšplhal na vysoký strom niekde v panamských horách a z tohto výhľadu sa stal prvým Britom, ktorý uzrel Tichý oceán.
V roku 1577 dala kráľovná Drakeovi novú úlohu - zorganizovať výpravu po tichomorskom pobreží Ameriky, kde sa dovtedy Španieli cítili bezpečne. S piatimi loďami a takmer dvesto mužmi sa ešte v decembri toho roku vyplavil z anglického Plymouthu. Dve z piatich lodí však musel zanechať pri východnom pobreží Ameriky potom, ako ich silné nárazové vetry zaviali ďaleko južne od Magellanovej trasy, ktorou sa plavili.
Ostatné lode sa na juhu kontinentu odpojili zo spomínanej trasy a preplávali medzi Južnou Amerikou a Antarktídou, miesto sa odvtedy nazýva Drakeov prieplav. Zanedlho ich opäť zmietali búrky, jedna z lodí bola celkom zničená, druhá sa musela vrátiť do Anglicka. A tak sa napokon Drake plavil na sever pozdĺž západného pobrežia sám na lodi, ktorú premenoval na Golden Hind. Po ceste napadol nejeden španielsky prístav, pomáhali mu najmä ukoristené španielske mapy, podľa ktorých sa orientoval.
Na severe sa Drake zrejme dostal až na úroveň dnešných hraníc Kanady a USA, v zápiskoch sa zmieňoval o ľadovej vode. Po neúspešnom hľadaní sna mnohých anglických moreplavcov, severozápadného priechodu medzi Atlantikom a Tichým oceánom, zakotvil niekde na severe dnešného Sanfranciského zálivu. Územiu dal meno Nova Albion a zdržal sa tu dlhšie, pričom udržiaval priateľstvo s miestnymi Indiánmi. Presné miesto, kde sa jeho prístav nachádzal, s istotou nepoznáme ani dnes.
Drake sa ďalej plavil na západ cez Tichý oceán, za niekoľko mesiacov minul Indonéziu, potom oboplával africký mys Dobrej nádeje a 26. septembra 1580 sa doplavil opäť na juhozápad Anglicka do Plymouthu. Priviezol so sebou množstvo exotických korenín a španielske zlato, ktoré na tejto plavbe ukoristil, napĺňalo kráľovninu pokladnicu celý nasledujúci rok.
Všetko okolo Drakeovej výpravy bolo pod hrozbou smrti utajované. On sám sa boju proti Španielom venoval aj naďalej. Smrť ho dostihla v roku 1596, zomrel na následky dyzentérie počas neúspešných útokov na San Juan v Portoriku.
Autor: Lucia Javůrková
