FOTO
Na Západe ho pre bohatstvo a pompu jeho dvora volali Nádherný. Turci ho nazvali Zákonodarca a dodnes ho považujú za svojho najväčšieho panovníka, osvieteného vládcu, ktorý priviedol Osmanskú ríšu k najväčšiemu mocenskému, ale aj kultúrnemu rozmachu. Pre obyvateľov dnešného Slovenska to bol človek, ktorý priviedol svoje lúpežné hordy priamo na ich dvory a vystavil ich nepredstaviteľnému utrpeniu. Vláda uctievaného aj obávaného osmanského sultána Sulejmana I. sa začala 21. septembra 1520. Stalo sa tak pred 485 rokmi.
Sulejman sa narodil v roku 1494 v meste Trapezunt na brehu Čierneho mora, kde bol jeho otec, piaty syn vládnuceho sultána, miestodržiteľom. Séria úmrtí v panovníckom rode priviedla na trón najprv jeho otca Selima I. a po jeho smrti i Sulejmana.
Po nástupe na trón pokračoval v stopách svojho otca, ktorý stihol k ríši pripojiť Sýriu, Egypt, Mekku a Medinu a dokončil podrobenie Balkánu. Sulejman osobne viedol 13 veľkých vojenských ťažení. Už rok po prevzatí moci dobyl Belehrad, najdôležitejšiu uhorskú pohraničnú pevnosť, čím si otvoril cestu do krajiny.
V roku 1526 sa vrátil do Uhorska. Pri Moháči zničil vojsko uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Kráľ zomrel na úteku z bojiska a rozdelená krajina bola proti ďalším tureckým útokom prakticky bezbranná. V roku 1541 Sulejman definitívne obsadil Budín. Obsadzovaním ďalších hradov posunul hranice ríše až na dnešné Slovensko.
Medzitým obsadil Bagdad, väčšinu Perzie a Kaukazu, jeho velitelia podrobili Jemen a pobrežie severnej Afriky. Turecké galéry sa stali postrachom Stredozemného mora a pustošili pobrežie Talianska a Španielska.
Sultán však utrpel aj niekoľko porážok. Najvážnejšou bolo, že sa mu v roku 1529 ani pri opakovanom útoku o tri roky neskôr nepodarilo dobyť Viedeň. Rakúski a španielski Habsburgovci sa potom stali hlavnými protivníkmi Turkov.
Pre našich predkov malo zastavenie osmanského postupu v strednej Európe veľmi nepríjemné dôsledky. Na ďalších 150 rokov sa ocitli na frontovej línii. Boli vystavení neustálym nájazdom a drancovaniu nielen zo strany Turkov a ich vazalov krymských Tatárov, ale často aj kresťanských vojsk.
Sulejman zomrel v roku 1566 pri ťažení do Uhorska, keď obliehal hrad Szigetvár na juhu Maďarska. Velitelia sultánovu smrť pred vojakmi zatajili, aby armáda dokončila dobytie hradu.
Po Sulejmanovej smrti a za jeho väčšinou menej schopných nástupcov sa začal pomalý úpadok tureckej moci. Prichádzali ekonomické krízy, štátny aparát ovládla korupcia, v prvom rade však upadala kvalita a disciplína vojska. Dlho neporaziteľná turecká armáda nestačila držať krok s európskym vojenským vývojom a stále viac sa obmedzovala na obranu už dobytých území. Hlavne pre nejednotnosť kresťanov sa však Turci napriek všetkému v Uhorsku udržali ešte viac ako sto rokov po smrti veľkého sultána.
