FOTO - ARCHÍV
Brat Klaus, vlastným menom Mikuláš z Flue, sa začal modliť a nadiktoval rozhádanému davu posolstvo, o ktoré sa Švajčiari opierajú dodnes. "Nemiešajte sa do cudzích sporov - a nespájajte sa s cudzím panstvom!" Brat Klaus vtedy uzmieril rozhádané kantóny a pomohol Švajčiarsku, aby sa nerozpadlo. Veta, ktorú vtedy vyslovil, napokon predznamenala aj charakter štátu. Švajčiarsko si pred 490 rokmi zvolilo neutralitu. Bolo to 14. septembra 1515.
V čase, keď brat Klaus uzmieroval rozhádané švajčiarske kantóny, Švajčiari ani netušili, čo to neutralita je. Ku koncu 15. storočia mali jednu z najkvalitnejších európskych armád a chuť rozširovať svoje územie, ktoré si vydobyli od Habsburgovcov.
Vojenskú taktiku Švajčiarov úspešne kopírovali okolité armády a jej vojaci sa stali vyhľadávanými profesionálmi. Nie náhodou si pápež Július II. vytvoril v roku 1506 osobnú pápežskú gardu práve z vychýrených Švajčiarov, ktorí strážia múry Vatikánu dodnes.
Povesť neporaziteľnej švajčiarskej armády však už nemala trvať dlho. V septembri 1515 ju čakal boj pri Marignane. Bola to posledná veľká bitka, ktorú Švajčiari viedli.
Postavili sa proti nim Francúzi, ktorých viedol bojovný, 20-ročný František I. Chcel získať naspäť Milánske vojvodstvo. Švajčiari boli skvelí vojaci, ale francúzske vojsko malo silné delostrelectvo a úctyhodných 12-tisíc jazdcov. To sa v konečnom dôsledku ukázalo na bojisku ako rozhodujúce.
Švajčiari prehrali bitku, namiesto toho, aby sa podrobili, vymysleli jedinečný politický ťah. Štrnásteho septembra 1515 vyhlásili, že viac nebudú viesť útočné vojny a svoju expanzívnu politiku zastavujú. Bojovní Švajčiari vyhlásili neutralitu.
V tom období ich mala ochrániť nielen pred vojnami zvonku. Mala jednotlivým regiónom vnútri konfederácie zabrániť hľadať si spojencov za hranicami a bojovať proti sebe navzájom. Neutralita znamenala, že švajčiarski vojaci prestanú bojovať pod cudzími zástavami, hoci švajčiarski žoldnieri nebrali neutralitu ešte dlho príliš vážne.
Neutralita ochránila Švajčiarov aj v čase reformácie a vnútorných náboženských konfliktov, ktoré krajinu rozdelili. Násilie medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi trvalo až do 17. storočia, ale neutralita znepriatelené strany odradila, aby si na pomoc povolali sily zvonku.
Šikovnou diplomaciou sa krajine podarilo vyhnúť tridsaťročnej vojne (1618 - 1648) i dvom svetovým vojnám v 20. storočí. Desať rokov pod nadvládou Napoleona Bonaparteho bolo jedinou výnimkou za takmer päť storočí trvajúcej neutrality. Po jeho porážke Viedenský kongres v roku 1815 obnovil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho neutralitu.
Posledný vojenský konflikt na území Švajčiarska bola Sonderbundská vojna medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi v roku 1847. Trvala kratšie ako mesiac a zahynulo v nej menej ako sto ľudí.
Dnes patrí Švajčiarsko k najvyspelejším krajinám sveta a ako neutrálna krajina je prirodzeným sídlom mnohých medzinárodných organizácií. Neutralita už však vyzerá inak. Švajčiarski vojaci sa zapájajú do mierových misií a švajčiarski politici stále častejšie obsah neutrality spochybňujú.
"Vysokopostavení ľudia v politike, diplomacii a verejnej správe s tým dnes majú problém. Vo švajčiarskom národe je však neutralita dobre zakotvená, pretože ľuďom zabezpečuje slobodné vyjadrenie názoru. Štát nesmie zastupovať svojich občanov navonok," hovorí profesor Christoph Mörgeli. Prieskum z roku 2001 mu dal za pravdu. Až 83 percent Švajčiarov je za zachovanie neutrality.
