FOTO - ARCHÍV
Príčinou krymskej vojny bol spor o vplyv v upadajúcej Osmanskej ríši a na Balkáne. Zámienkou na jej vypuknutie bola požiadavka ruského cára, aby ho Turecko uznalo za ochrancu Božieho hrobu v Jeruzaleme a ortodoxných kresťanov žijúcich na území pod vládou sultána. Rozhodujúcou bitkou vojny bola obrana ruskej pevnosti Sevastopoľ, ktorá padla až po 349 dňoch. Stalo sa tak 9. septembra 1855, pred 150 rokmi.
V lete roku 1853 sa Rusko rozhodlo podporiť svoje požiadavky voči sultánovi silou a obsadilo rumunské kniežactvá. Turci na to Rusom vypovedali vojnu, ktorá sa však rýchlo začala vyvíjať v ich neprospech. Ruská čiernomorská flotila použila prvý raz namiesto plných delostreleckých gúľ granáty naplnené trhavinou. V prístave Sinope zničila turecké loďstvo.
Veľkú Britániu a Francúzsko znepokojil nárast ruskej moci a vyslali do Čierneho mora vlastné lode. V marci 1854 vypovedali obe mocnosti Rusku vojnu, neskôr sa k nim pripojilo aj Sardinské kráľovstvo.
V septembri sa anglicko-francúzske jednotky so silou viac ako 60-tisíc mužov vylodili na Kryme. V niekoľkých menších bitkách porazili ruské jednotky a s pomocou tureckej armády obkľúčili hlavnú ruskú námornú základňu Sevastopoľ.
Spojenci pôvodne počítali s krátkou výpravou, Rusi sa však urputne bránili a ich útoky proti opevneniam odrážali. Hlavne Briti dorazili na Krym nepripravení. Ich armáda nemala tylové zabezpečenie, zimný výstroj a katastrofálne jej chýbali zdravotníci a lekári. Choroby a strádanie zabili na oboch stranách viac vojakov ako samotné boje.
Našťastie pre spojencov na tom boli Rusi ešte mizernejšie. Aj keď boli na Kryme doma, mali horšie mapy tohto územia ako ich protivníci. Doprava zásob po mori zo západnej Európy trvala tri týždne, z Moskvy po súši aj tri mesiace. Obrancom Sevastopoľa chýbali potraviny aj munícia, veľká časť zásob sa jednoducho rozkradla cestou.
Západní vojaci boli vyzbrojení modernými puškami s drážkovanými hlavňami, ruskí starými a nepresnými mušketami. Cárske velenie stále zastávalo názor, že hlavnou zbraňou vojaka je bodák a keď ho naučia úspešne ostreľovať protivníka na diaľku, iba z neho urobia zbabelca.
Na ostreľovanie ruských opevnení spojenci prvý raz v modernej histórii použili obrnené lode. Išlo o akési plávajúce batérie, ktoré privliekli do blízkosti ruských postavení a rozstrieľali ich. Ruské gule sa bez účinku odrážali od ich panciera.
Začiatkom septembra 1855 sa situácia obrancov stala neudržateľná a zostávajúce ruské jednotky z pevnosti ustúpili. V januári nasledujúceho roku Rusko prijalo ultimátum spojencov a vojna sa skončila. Iba Rusi v nej stratili do stotisíc mužov.
Krymskú vojnu súčasníci často nazývali operetnou vojnou. Štyri veľmoci urputne bojovali niekde na periférii a väčšina ich veliteľov zo seba v očiach verejnosti urobila šašov. Výraznú rolu v tom zohrali médiá. Prvý raz boli priamo na bojisku prítomní novinári, ktorí vo svojich článkoch otvorene rozoberali neschopnosť veliteľov. Tí svoje hodnosti dosiahli iba vďaka pôvodu a o životy a utrpenie svojich podriadených prejavovali minimálny záujem. Krymská vojna bola tiež prvou, ktorú sa vo väčšom podarilo zdokumentovať na fotografiách.
Vojna naplno ukázala zaostalosť ruskej ríše. Ešte pred jej koncom zomrel cár Mikuláš I., odporca akýchkoľvek zmien. Jeho nástupca Alexander II. pochopil, že je aspoň čiastočná modernizácia jeho skostnatenej ríše nevyhnutná. Za svojej vlády presadil sériu reforiem vrátane zrušenia nevoľníctva.
