Artemidin chrám v Efeze bol v antike považovaný za najúžasnejší zo všetkých divov. Tento fakt dokladajú aj slová gréckeho básnika z prelomu 2. a 1. storočia pred n. l. Antipatra zo Sidónu:
„Pozrel som sa na múr vznešeného Babylonu, na ktorom je cesta pre vozy, a sochu Dia od Alfea, na vysunuté záhrady a na kolos Slnka a obrovskú prácu vysokých pyramíd a rozľahlú hrobku Mauzólea; ale keď som uvidel Artemidin dom, ktorý sa šplhal k oblakom, tie ostatné zázraky stratili svoju veľkoleposť a povedal som: „Hľa, okrem Olympu sa Slnko nikdy nepozeralo na nič také veľkolepé.“
Artemis bola starogrécka panenská bohyňa lovu, mesiaca, divokých zvierat, prírody, vegetácie i cudnosti. Bola dcérou najvyššieho boha Dia a bohyne Létó, sestra-dvojička boha Apolóna. Jej rímskym ekvivalentom bola bohyňa Diana. Antický svet poznal viacero chrámov zasvätených bohyni Artemis, ale najvýznamnejší sa nachádzal v Efeze.
Pozostatky Artemidinho chrámu v Efeze (zdroj: wikimedia.org/autor: FDV (CC BY-SA 4.0))Tento div sveta stál v Malej Ázii pri meste Efezos, ktoré ležalo neďaleko moderného mesta Selçuk v dnešnom Turecku. Napriek jeho sláve a monumentálnosti bol chrám už v minulosti zničený a jeho polohu a veľkosť pripomína dnes len jeden stĺp. Ten bol zrekonštruovaný z viacerých nájdených fragmentov z pôvodného chrámu a čnie sa do výšky na mieste kedysi veľkolepého divu sveta.
Informácie o Artemidinom chráme nachádzame vo viacerých dielach antických i neskorších autorov a objavujú sa aj v ranokresťanských správach o Efeze. Zmienky sú aj v Novom zákone, keď dav kričal na Pavla z Tarzu:
„Veľká je Diana Efezanov.“ Podľa Nového zákona objavenie sa prvého kresťanského misionára v Efeze vyvolalo u miestnych obyvateľov strach z neúcty voči chrámu. Skutky Jána z 2. storočia obsahujú apokryfný príbeh o zničení chrámu: „Apoštol Ján sa verejne modlil v Artemidinom chráme, vyháňal z neho démonov a náhle sa Artemidin oltár roztrhol na mnohé kusy... a polovica chrámu spadla, čo okamžite obrátilo Efezanov, ktorí plakali, modlili sa alebo sa dali na útek.“
Skutočne stál?
Viaceré zmienky hovorili o chráme vystavanom na počesť bohyne Artemis v Malej Ázii, ale jeho skutočnú existenciu potvrdila až archeológia a objavenie zvyškov chrámu. Prvé nálezy v lokalite Efezos sa spájajú s menom britského architekta, inžiniera a archeológa Johna Turtla Wooda, ktorý v roku 1869/1870 objavil trosky Artemidinho chrámu.
Wood mal pôvodne ako inžinier za úlohu navrhnúť stanice pre železnicu v Turecku. Tu sa začal zaujímať o staroveké mesto a pozostatky chrámu v Efeze. Postupne sa vzdal svojej architektonickej úlohy a začal sa venovať výskumu danej lokality. Britské múzeum mu udelilo povolenie a malý príspevok na výdavky pre archeologický výskum výmenou za vlastnícke práva na akékoľvek artefakty, ktoré by mohol v Efeze objaviť. Vo februári 1866 našiel Wood pri výkopových prácach v divadle v Efeze grécky nápis, ktorý spomínal rôzne zlaté a strieborné sošky venované chrámu.
Pôdoris chrámu podľa britského archeológa Johna Turtlea Wooda z roku 1877 (zdroj: wikimedia.org)Po siedmich rokoch výskumu objavil zvyšky chrámu a podarilo sa mu získať množstvo rozbitých sôch a architektonických predmetov, ktoré poslal do Britského múzea. Tieto artefakty, aj tie z neskorších nálezov, sú vystavené v tzv. Efezskej izbe Britského múzea. Okrem toho sa v múzeu nachádza časť pravdepodobne najstaršej zbierky mincí na svete (cca 600 pred n. l.), ktorú našli zakopanú v základoch archaického chrámu.
Najstarší nález chrámu
Starogrécky básnik Kallimachos (3. st. pred n. l.) vo svojom Hymne na Artemis pripísal prvé posvätné miesto v Efeze Amazonkám, legendárnym bojovníčkam, ktorých náboženské obrady boli podľa neho už venované Artemis. Kallimachos sa okrem básnickej tvorby preslávil aj svojou prácou v Alexandrijskej knižnici, v ktorej spracoval katalóg kníh a zároveň bol aj jej knihovníkom i riaditeľom. Práve jeho práca v knižnici mu umožnila prístup k množstvu informácií z diel celého vtedajšieho sveta.
Iný grécky autor, geograf a cestovateľ Pausanias, žijúci v 2. storočí n. l., naopak tvrdil, že chrám bol starší ako Amazonky a prvé zmienky o posvätnej lokalite v Efeze spájal s obdobím pred gréckou iónskou kolonizáciou tohto územia. Územie vtedy patrilo kárskemu kmeňu Lelegov a lýdskemu obyvateľstvu, ktoré tu už malo svätyňu. Pausanias položil základy Artemidinho kultu v Efeze do hlbokej minulosti. Za jeden z najstarších, ešte predgréckych kultov považoval kult Apolóna, ale Artemidin chrám označil za ešte omnoho starší ako Apolónovu svätyňu a veštiareň v Didyme.
