K siedmim divom starovekého sveta by sa podľa správnosti mala zaraďovať len Veľká pyramída v Gíze, postavená za vlády panovníka Chufua, známeho aj v gréckej forme mena Cheops okolo 2600 pred n. l. v 4. dynastii Starej ríše. V archeologickej terminológii ide o včasnú dobu bronzovú.
Básnik Antipatros zo Sidónu však vo svojej básni hovorí o egyptských pyramídach bez rozlíšenia, hoci mal asi na mysli pyramídy v Gíze, ktoré sú dodnes najvýraznejšie zachovanými stavbami svojho druhu. Aj keď ich zádušné chrámy boli dávno obraté o celú výzdobu a z toho Chufuovho zostali len zvyšky čadičovej podlahy.
Začnime citátom slovenského autora, už zosnulého spisovateľa Jána Lenča, ktorý písal historické romány dávno pred Christianom Jacqom. V zbierke poviedok, nazvanej Hviezdne okamihy, spracoval námety o stavbe Chufuovej pyramídy a o politicky zamotanom nástupe 27. dynastie. V poviedke o pyramíde vystihol jeden z dôvodov, prečo ich Egypťania vôbec stavali: „Keď nebola pyramída, nebol ani on, ale keď jeho už nebude, pyramída tu ostane naďalej a naveky, a pretože vznikla i jeho zásluhou, pretrvá v nej aj on sám.“
Aký to rozdiel oproti básnikovi Rudolfovi Fabrymu, ktorý len o dvadsať rokov skôr začal vo svojom cestopise Salam alejkum . Rozprávanie o starom a novom Egypte takto: „Keď som prvý raz postál pred najväčšou z pyramíd, bol som – aby som úprimne priznal – z prvého dojmu trochu sklamaný. Takéto „bralá“ máme reku aj v Demänovskej doline, ba ešte väčšie. No neskôr začala na mňa pyramída pôsobiť veľmi mohutne. Človek si totiž uvedomí, že tento pravidelný tvar je dielom ľudských rúk a že myšlienka postaviť toto dielo je plodom ľudskej márnivosti.“
Ale aj samotný Vojtech Zamarovský napísal o staroegyptských pamiatkach, že sú také nadľudské, až sú neľudské.

Naozaj? Pyramídy boli, samozrejme, aj politickým projektom a odrazom ľudskej márnivosti, a určite nie všetci Egypťania na nich pracovali dobrovoľne. Dôvody, prečo áno, skôr vystihol Ján Lenčo, a moderná archeológia aj postupne zisťuje ako. Vrátane autora týchto riadkov, ktorý spolupracuje na odhaľovaní tajomstiev staroegyptskej metalurgickej technológie. Pyramídy postavili starovekí Egypťania a v chronologickom poradí ich stavieb aj dokážeme určiť, ako sa postupne učili pracovať s kameňom ako so stavebným materiálom.
Nešlo len o pyramídy samotné
Ak hovoríme o pyramídach, okrem náhrobníkov si k nim musíme pridať aj stavby zádušných a údolných chrámov spojených vzostupnými cestami, preto sa v egyptológii radšej používa termín pyramídový komplex. Pyramída je jeho najviditeľnejšou súčasťou, označovala miesto pochovania zosnulého, pre zádušný kult však mali väčší zmysel ostatné stavby komplexu.
Najstaršia pyramída bola postavená pri neskoršej dedine Sakkáre, patrila prvému panovníkovi 3. dynastie Necerichetovi, neskôr nazývanému Džoser, ktorý vládol okolo roku 2700 pred n. l. Žiadnemu ďalšiemu panovníkovi 3. dynastie sa pyramídu nepodarilo celkom dokončiť. Uspel až prvý panovník 4. dynastie Snofru.
Z takmer päťdesiatich rokov jeho vlády sa zachovali tri pyramídy, jedna pri Majdúme a dve pri Dahšúre, v tej poslednej, tzv. Červenej pyramíde, bol pochovaný. Jeho nasledovníci si postavili svoje pyramídy pri Gíze a Abú Rawáši, im sa budeme venovať nižšie.

Panovníci 5. a 6. dynastie preferovali Abúsír a Sakkáru, dávali takisto prednosť menším pyramídam a naopak rozsiahlejšej výzdobe zádušných chrámov. Panovníci Strednej ríše založili nové nekropoly pri Fajjúmskej oáze, ale aj sa vrátili do Dahšúru. V krátkom článku sa však nedá zhrnúť všetko novodobé poznanie o pyramídach. Celkovo namiesto Zamarovského pyramíd treba hľadať aktuálne poučenie napríklad v knihe Miroslava Vernera Pyramidy (2008) alebo v aktualizovanom rozprávaní o lokalite Abúsír v knihe Abúsír. V srdci pyramidových polí (2017).
Najdôležitejším pozostatkom po stavbe pyramíd sú samotné pyramídy, najlepšie tie nedokončené alebo výrazne poškodené. Z každej dynastie sa zachoval minimálne jeden nedokončený stavebný projekt, z tej 4. dynastie je to pyramída Chufuovho syna Radžedefa pri Abú Rawáši, ktorá sa, nanešťastie, nachádzala najbližšie k stredovekej Káhire, a tak bola rozobratá až do základov, podrobne preskúmaných francúzsko-švajčiarskou expedíciou pod vedením Michela Valloggiu. Radžedef dokončoval aj stavebný projekt svojho otca Chufua v Gíze, pretože jeho nápisy sa našli na blokoch zakrývajúcich komory pre Chufuove pohrebné lode.

Posledné tri desaťročia priniesli nové a nečakané informácie o Chufovej pyramíde, ktorá bola najväčším stavebným projektom celej Starej ríše a najvyššou postavenou pyramídou vôbec s odhadovanou pôvodnou výškou 146 metrov alebo približne 280 staroegyptských lakťov. Práve ona je obľúbeným terčom konšpirátorov (hoci sa neobťažujú vysvetľovať stavbu ostatných viac ako sto pyramíd v Egypte). Antickí autori mali nepochybne lepší prehľad o vtedajšej technológii, o stavbe pyramíd Egypťanmi však nepochybovali.
Čo nám rozprávajú novoobjavené pramene
Modernej vede sa podarilo získať bohaté poznatky o ľuďoch, čo na stavbe pyramíd pracovali, buď ako profesionálni majstri stavitelia, alebo ako muži povolaní slúžiť na hrubé práce. Dlho však platilo, že o stavbe pyramíd Starej ríše sme nemali dostatočne podrobné priame písomné doklady, ak medzi ne nerátame stavebné hieratické nápisy hojné na každej staroegyptskej kamennej stavbe. Tie v odľahčovacích komorách nad pohrebnou komorou Chufua nepochybne označujú vlastníka stavby, a sú ich desiatky, nielen jedna kartuša, ako sa zvykne tvrdiť. Už to však neplatí ani v prípade papyrusov.