K siedmim divom starovekého sveta by sa podľa správnosti mala zaraďovať len Veľká pyramída v Gíze, postavená za vlády panovníka Chufua, známeho aj v gréckej forme mena Cheops okolo 2600 pred n. l. v 4. dynastii Starej ríše. V archeologickej terminológii ide o včasnú dobu bronzovú.
Básnik Antipatros zo Sidónu však vo svojej básni hovorí o egyptských pyramídach bez rozlíšenia, hoci mal asi na mysli pyramídy v Gíze, ktoré sú dodnes najvýraznejšie zachovanými stavbami svojho druhu.
Aj keď ich zádušné chrámy boli dávno obraté o celú výzdobu a z toho Chufuovho zostali len zvyšky čadičovej podlahy.
Začnime citátom slovenského autora, už zosnulého spisovateľa Jána Lenča, ktorý písal historické romány dávno pred Christianom Jacqom. V zbierke poviedok, nazvanej Hviezdne okamihy, spracoval námety o stavbe Chufuovej pyramídy a o politicky zamotanom nástupe 27. dynastie.
V poviedke o pyramíde vystihol jeden z dôvodov, prečo ich Egypťania vôbec stavali: „Keď nebola pyramída, nebol ani on, ale keď jeho už nebude, pyramída tu ostane naďalej a naveky, a pretože vznikla i jeho zásluhou, pretrvá v nej aj on sám.“
Aký to rozdiel oproti básnikovi Rudolfovi Fabrymu, ktorý len o dvadsať rokov skôr začal vo svojom cestopise Salam alejkum . Rozprávanie o starom a novom Egypte takto: „Keď som prvý raz postál pred najväčšou z pyramíd, bol som – aby som úprimne priznal – z prvého dojmu trochu sklamaný. Takéto „bralá“ máme reku aj v Demänovskej doline, ba ešte väčšie. No neskôr začala na mňa pyramída pôsobiť veľmi mohutne. Človek si totiž uvedomí, že tento pravidelný tvar je dielom ľudských rúk a že myšlienka postaviť toto dielo je plodom ľudskej márnivosti.“
Ale aj samotný Vojtech Zamarovský napísal o staroegyptských pamiatkach, že sú také nadľudské, až sú neľudské.
Letecká fotografia na pyramídy už na okraji rozrastajúcej sa Káhiry. (zdroj: Adobe Stock)Naozaj? Pyramídy boli, samozrejme, aj politickým projektom a odrazom ľudskej márnivosti, a určite nie všetci Egypťania na nich pracovali dobrovoľne. Dôvody, prečo áno, skôr vystihol Ján Lenčo, a moderná archeológia aj postupne zisťuje ako.
Vrátane autora týchto riadkov, ktorý spolupracuje na odhaľovaní tajomstiev staroegyptskej metalurgickej technológie. Pyramídy postavili starovekí Egypťania a v chronologickom poradí ich stavieb aj dokážeme určiť, ako sa postupne učili pracovať s kameňom ako so stavebným materiálom.
Nešlo len o pyramídy samotné
Ak hovoríme o pyramídach, okrem náhrobníkov si k nim musíme pridať aj stavby zádušných a údolných chrámov spojených vzostupnými cestami, preto sa v egyptológii radšej používa termín pyramídový komplex.
Pyramída je jeho najviditeľnejšou súčasťou, označovala miesto pochovania zosnulého, pre zádušný kult však mali väčší zmysel ostatné stavby komplexu.
Najstaršia pyramída bola postavená pri neskoršej dedine Sakkáre, patrila prvému panovníkovi 3. dynastie Necerichetovi, neskôr nazývanému Džoser, ktorý vládol okolo roku 2700 pred n. l. Žiadnemu ďalšiemu panovníkovi 3. dynastie sa pyramídu nepodarilo celkom dokončiť. Uspel až prvý panovník 4. dynastie Snofru.
Z takmer päťdesiatich rokov jeho vlády sa zachovali tri pyramídy, jedna pri Majdúme a dve pri Dahšúre, v tej poslednej, tzv. Červenej pyramíde, bol pochovaný. Jeho nasledovníci si postavili svoje pyramídy pri Gíze a Abú Rawáši, im sa budeme venovať nižšie.
Pyramída je len najviditeľnejšou časťou celého komplexu stavieb zádušného charakteru. Pohľad na Džoserovu pyramídu a v popredí vstup do celého pyramídového komplexu. (zdroj: wikimedia.org/autor: Dennis G. Jarvis (CC BY-SA 2.0))Panovníci 5. a 6. dynastie preferovali Abúsír a Sakkáru, dávali takisto prednosť menším pyramídam a naopak rozsiahlejšej výzdobe zádušných chrámov. Panovníci Strednej ríše založili nové nekropoly pri Fajjúmskej oáze, ale aj sa vrátili do Dahšúru. V krátkom článku sa však nedá zhrnúť všetko novodobé poznanie o pyramídach. Celkovo namiesto Zamarovského pyramíd treba hľadať aktuálne poučenie napríklad v knihe Miroslava Vernera Pyramidy (2008) alebo v aktualizovanom rozprávaní o lokalite Abúsír v knihe Abúsír. V srdci pyramidových polí (2017).
Najdôležitejším pozostatkom po stavbe pyramíd sú samotné pyramídy, najlepšie tie nedokončené alebo výrazne poškodené. Z každej dynastie sa zachoval minimálne jeden nedokončený stavebný projekt, z tej 4. dynastie je to pyramída Chufuovho syna Radžedefa pri Abú Rawáši, ktorá sa, nanešťastie, nachádzala najbližšie k stredovekej Káhire, a tak bola rozobratá až do základov, podrobne preskúmaných francúzsko-švajčiarskou expedíciou pod vedením Michela Valloggiu.
Radžedef dokončoval aj stavebný projekt svojho otca Chufua v Gíze, pretože jeho nápisy sa našli na blokoch zakrývajúcich komory pre Chufuove pohrebné lode.
Kultová sediaca socha Necericheta (Džosera), prvého faraóna, ktorý si nechal vystavať pyramídu. Jeden z exponátov Egyptského múzea v Káhire. (zdroj: wikimedia.org (GFDL 1.2))Posledné tri desaťročia priniesli nové a nečakané informácie o Chufovej pyramíde, ktorá bola najväčším stavebným projektom celej Starej ríše a najvyššou postavenou pyramídou vôbec s odhadovanou pôvodnou výškou 146 metrov alebo približne 280 staroegyptských lakťov. Práve ona je obľúbeným terčom konšpirátorov (hoci sa neobťažujú vysvetľovať stavbu ostatných viac ako sto pyramíd v Egypte). Antickí autori mali nepochybne lepší prehľad o vtedajšej technológii, o stavbe pyramíd Egypťanmi však nepochybovali.
Čo nám rozprávajú novoobjavené pramene
Modernej vede sa podarilo získať bohaté poznatky o ľuďoch, čo na stavbe pyramíd pracovali, buď ako profesionálni majstri stavitelia, alebo ako muži povolaní slúžiť na hrubé práce.
Dlho však platilo, že o stavbe pyramíd Starej ríše sme nemali dostatočne podrobné priame písomné doklady, ak medzi ne nerátame stavebné hieratické nápisy hojné na každej staroegyptskej kamennej stavbe. Tie v odľahčovacích komorách nad pohrebnou komorou Chufua nepochybne označujú vlastníka stavby, a sú ich desiatky, nielen jedna kartuša, ako sa zvykne tvrdiť. Už to však neplatí ani v prípade papyrusov.
Najnovšie prekvapujúce pramene o Chufovej pyramíde zo 4. dynastie sa objavili relatívne nedávno - pred dvanástimi rokmi. Našli sa na nečakanom mieste, pri pobreží Červeného mora.
Týmto azda objavom storočia v egyptskej archeológii je lokalita Vádí el-Džarf, kde francúzski archeológovia pod vedením profesora zo Sorbonny a súčasného riaditeľa Francúzskeho ústavu orientálnej archeológie v Káhire Pierra Talleta pracujú od roku 2011 a objavili dnes najstarší známy prístav na svete. V 4. dynastii tu vysypali mólo pre ukotvenie lodí.
Na pobreží postavili dve veľké stavby, kde sa kontrolovali suroviny privezené zo Sinaja, predovšetkým meď. Pečate s menom panovníka Chufua jednoznačne datujú lokalitu do 4. dynastie.
Scéna zo života v Starej ríši (zo zádušnej kaplnky egyptského princa z 5. dynastie) – detail zachytávajúci Egypťanov na lodiach. (zdroj: Metropolitan Museum New York)Zhruba päť kilometrov od pobrežia boli do skál vytesané dlhé chodby, v ktorých sa skladovali drevené lode. Na polceste medzi pobrežím a chodbami sa nachádzali príbytky mužstva. Objavený prístav ďalej súvisí s kruhovou pevnosťou na sinajskej strane a pravdepodobne aj so štyrmi tisícmi metalurgických pecí objavených hlbšie vo vnútrozemí Sinaja v lokalite Bir Nasb.
V Starej ríši Egypťania nepoznali ťavy, najdôležitejším ťažným zvieraťom, ktoré prepájalo Sinaj, pobrežie mora a centrum štátu, bol osol – karavány oslov prepravovali všetok materiál po súši. Medzi údolím Nílu a Červeným morom sa nachádza skalnatá Východná púšť.
Vo Vádí el-Džarf pred chodbami G1 a G2 na uskladnenie lodí sa v roku 2013 našlo približne štyristo malých a väčších fragmentov popísaných papyrusov. V súčasnosti predstavujú najstarší známy súbor písomností na papyruse zo starovekého Egypta.
Nachádzali sa tu menšie i väčšie zlomky, tie datované poskytli dátumy z konca vlády Chufua. Pri opustení prístavu zrejme staroegyptskí úradníci nepotrebné dokumenty zahodili.
Mererov denník vyšiel v prepise, preklade a s komentármi už v roku 2017, štyri roky od objavu, a ďalší denník pisára Dediho, Mererovho nadriadeného, v roku 2021. V roku 2024 zasa vyšli registre dodávok naturálií a ďalších materiálov. To je na egyptológiu doslova blesková rýchlosť publikácie prameňov. Tallet je však známy tým, že nové dáta neukrýva po zásuvkách donekonečna. Čo sme sa dozvedeli?
Uveďme napríklad oddiel B1 papyrusu B v úplnom preklade aj s doplnením začiatku textu podľa Talleta:
„25. deň: Inšpektor Merer trávi deň so svojou fýlou nakladaním kameňov v Južnej Ture; trávi noc v Južnej Ture.
26. deň: Inšpektor Merer sa odplaví so svojou fýlou z Južnej Tury s naloženým kameňom do Chufuovho obzoru; trávi noc v Chufuovom prístave.
27. deň: plaví sa z Chufuovho prístavu k Chufuovmu obzoru, naložený kameňom, strávi noc v Chufuovom obzore.
28. deň: odplaví sa z Chufuovho obzoru ráno; plaví sa proti prúdu do Južnej Tury.
29. deň: Inšpektor Merer trávi deň so svojou fýlou nakladaním kameňov v Južnej Ture; trávi noc v Južnej Ture.
30. deň: Inšpektor Merer trávi deň so svojou fýlou nakladaním kameňov v Južnej Ture; trávi noc v Južnej Ture.“
V prvom rade objavený Mererov denník potvrdzuje, že aj úradné dokumenty zo 4. dynastie môžu znieť mimoriadne nudne a o vyložení kameňov v 27. dni sa nezmienili, pretože považovali údaj za samozrejmý. Ale inak sú informácie v ňom fascinujúce, lebo dokumentujú pohyb tímu medzi kameňolomami na kvalitný biely vápenec v Ture, situovanej južnejšie od Gízy, a „Chufuovým obzorom“, čo bol staroegyptský oficiálny názov pyramídového komplexu panovníka.
Fýla je grécke slovo bežne používané v egyptológii na preklad staroegyptského pojmu sa, označovalo jednotku pracovníkov. Takisto inšpektor je bežne používané medzinárodného slovo prekladajúce staroegyptský titul sehedž. Merer viedol štyridsať mužov, rozdelených na menšie oddiely po desiatich chlapoch.
Soška zobrazujúca faraóna Chufua z obdobia 4. dynastie v zbierkach Egyptského múzea v Káhire. (zdroj: wikimedia.org/autor: Olaf Tausch (GFDL 1.2))Denník naozaj dokumentoval jednotlivé pracovné dni oddielu a kde sa presne nachádzali, v tejto dobe museli dopravovať biely vápenec na obloženie Chufuovej pyramídy.
Merer bol však len jedným zo štyroch vedúcich zo štyroch odlišných fýl, ktoré sa všetky zodpovedali nadriadenému - pisárovi Dedimu. Fragmenty jeho denníka sa zachovali tiež, a viedol si v nich záznamy o všetkých ostatných tímoch. Dedi sa už priamo zodpovedal vedeniu projektu v Gíze. V dokumentoch sa spomína aj najvyšší vedúci stavby pyramídy, predstavený všetkých kráľovských prác Anchhaf. Nielen jeho hrobku, ale aj jeho podobu už dávno poznáme z Gízy, lebo sa v hrobke našla aj jeho busta.
Mererova fýla bloky prepravovala, iba keď bola hladina Nílu dostatočne vysoko, aby prepojila kameňolomy so staveniskom. Tallet odhaduje, že dokument zachytáva čas medzi našimi mesiacmi júl a november v 26. roku vlády Chufua, ktorý je doložený z iných papyrusov z lokality.
Po opadnutí vody bol tím presunutý do delty Nílu, kde sa podieľal na zemných prácach a stavebných projektoch iného charakteru. Jeho posledným miestom určenia za doby vlády Chufua musel byť prístav Vádí el-Džarf.
Po smrti Chufua bola lokalita úplne opustená a nový prístav prepájajúci Egypt so Sinajom vznikol severnejšie pri Ajn Sochne.
Socha kľačiaceho zajatca z obdobia 6. dynastie. (zdroj: Metropolitan Museum New York)Ekonomika bez peňazí a patrimoniálny štát
Okrem denníkov papyrusy obsahujú aj účtovné záznamy o dodávkach potravín, čiže najmä chleba, ale aj kovových nástrojov pre mužstvo. Už starovekí Egypťania prišli na to, že najlepším spôsobom prehľadného zobrazenia dát je tabuľka a excelové zošity tieto dokumenty nie náhodou pripomínajú.
Staroegyptská ekonomika však fungovala úplne bez peňazí a aj najlepší súčasní odborníci sa len dohadujú, ako presne. Egyptské platy sa získavali v naturáliách, chlebe a pive, a vyššie postavení úradníci dostávali viac ako len pre svoju potrebu, pretože živili nielen rodiny, ale celé svoje domácnosti.
Na strednej škole sme sa všetci učili, že v starovekých ríšach fungovalo redistribučné hospodárstvo, v ktorom centrum zbiera „dane“ v naturáliách a následne ich rozdeľuje naspäť svojim podriadeným jednotkám. To je však už zastaraný model, ktorý predpokladá jednak všadeprítomnosť štátu, jednak dokonalé možnosti dopravy.
Dnes vieme, že štát v bronzovej dobe nebol všadeprítomný a že okrem organizácie veľkých stavebných projektov (napr. pyramíd) a nepravidelného výberu dávok v naturáliách sa príliš nestaral o lokálne záležitosti odľahlejších častí krajiny.
Celkovo je veľmi náročne určiť mieru a rozsah centralizácie raných starovekých štátov. Dnes je najdôležitejším kandidátom na predstavy o fungovaní staroegyptského štátu v Starej ríši tzv. patrimoniálny model, založený na predstave sociológa Maxa Webera o štruktúre antickej spoločnosti.
Nápis z hrobky inšpektora Merychufua z obdobia 4. dynastie aj s menom Chufu v kartuši. (zdroj: Metropolitan Museum New York)Panovník v ňom funguje ako „otec“ štátu, ktorému sú podriadení „otcovia“ menších jednotiek. Štát funguje ako veľká rodina (do starovekej rodiny okrem pokrvných príbuzných patrili aj služobníci a „otroci“). Druhým modelom je patronátny systém, ktorý predpokladá v starovekej spoločnosti ako najdôležitejší vzťah väzbu medzi patrónom a klientmi (napr. remeselníkmi) a nemusí nevyhnutne súvisieť iba so štruktúrou rodiny.
V staroegyptskej spoločnosti sa dedilo povolanie z otca na syna, a kto bol roľníkom, roľníkom veľmi pravdepodobne zostal po všetky nasledujúce generácie. Podobne remeselníci, a tak sa rodinná štruktúra prelína so štruktúrou remesiel a spoločnosti.
Z toho, čo vieme o organizácii práce na pyramídach a iných kráľovských stavbách, môžeme odvodiť, že špecialisti na kamenné stavby na pohrebiskách trávili väčšinu života na týchto a podobných stavbách. Ich hrobky naozaj nachádzame v blízkosti pyramíd.
Obyčajní ľudia pomáhali v rámci povinnej práce (doslova „chodili na panské“) a veľmi pravdepodobne sa neučili viac, ako bolo treba na zvládnutie ťažkých ručných prác s hrubou silou.
Pyramídy nestavali otroci, mohli sa však na stavbe zúčastňovať vojnoví zajatci, napr. z Núbie. Otrokárska spoločnosť staroveku ako stupeň vývoja spoločnosti však vznikla v hlave Karla Marxa v dobe, keď sme o reálnom fungovaní staroegyptského štátu nevedeli nič. Pritom celá Stará ríša časovo pokrýva dobu, ktorá zodpovedá v našom priestore storočiam od bitky pri Moháči. Je naivné myslieť si, že sa ani v Starej ríši spoločnosť a ľudia nezmenili.
Scéna zo života v Starej ríši (zo zádušnej kaplnky egyptského princa z 5. dynastie) - pohrebná hostina a príprava mäsa (zdroj: Metropolitan Museum New York)Čo je nové v egyptológii?
Čo sa zásadne zmenilo v súčasnosti od napísania Zamarovského knihy o pyramídach, je predovšetkým dostupnosť informácií. Na internete je síce množstvo nekvalitného balastu, ale dajú sa nájsť aj spoľahlivé zdroje, ba dokonca si môžete nazhromaždiť celú knižnicu egyptologických publikácií. S kvalitou súčasných prekladačov už nemôže byť problémom žiadny cudzí jazyk. Znalosť problematiky však pomôže, ak prekladače zlyhávajú.
V súčasnosti sú na internete dostupné rozsiahle zdroje, napr. portál Digital Giza, ktorá obsahuje stovky publikácií v PDF a nepublikované dáta k obrovskému množstvu hrobiek.
Dokumentácia zo starých rakúskych a nemeckých výskumov sa zasa nachádza na stránke Giza-Projekt. Na youtube môžete nájsť prednášku autora tohto článku pod názvom Kto postavil egyptské pyramídy? s podrobnejšími informáciami či nedávny rozhovor v podcaste Dejiny.
Z ďalších novších objavov spomeniem len niektoré. Americká expedícia vedená Markom Lehnerom v Gíze už viac ako tri desaťročia skúma sídlisko pracovníkov, ktorí stavali pyramídy, v lokalite Hét el-Ghuráb (v preklade Múr havranov). Projekt má veľmi pekne spracovanú a neustále aktualizovanú webovú stránku aeraweb.org, kde sa dá nájsť zadarmo a online množstvo podrobných informácií o fungovaní mesta pre robotníkov na pyramíde. Bolo datované do doby vlády panovníka Menkaurea zo 4. dynastie.
Vápencový lom pri Rachefovej pyramíde v Gíze. V pozadí vľavo Chufuova Veľká pyramída, vpravo Rachefova (4. dynastia). (zdroj: wikimedia.org/autor: JMCC1 (CC BY-SA 3.0))Spracovanie keramiky na Hét el-Ghuráb vedie poľská keramologička Anna Wodzińska z Varšavskej univerzity, zvyšky rastlín a peľov spracúva archeobotanička Claire Mallesonová z Americkej univerzity v Bejrúte. Spomíname ich preto, lebo obidve bádateľky spolupracujú aj na poľsko-slovenskom projekte na egyptskom Tell el-Retábí.
Zvyšky predchádzajúceho sídliska z doby Chufua a Rachefa, odstráneného pre stavbu tohto nového mesta, preskúmala ešte v 70. rokoch rakúska expedícia. Hrobky staviteľov západne od sídliska skúmala egyptská expedícia. Na konečnú publikáciu týchto hrobiek sa ešte len čaká, kniha o sochách z výskumu už vyšla.
Na tzv. východnom poli hrobiek v Gíze už dlhšie pôsobí ruská expedícia, ktorá skúma tamojšie menšie hrobky, v archeológii hrobiek však vyniká používaním jemnej stratigrafie a kontextovej archeológie.
Autor tohto textu vydal v roku 2016 svoju rozšírenú magisterskú prácu pod názvom Old Kingdom Copper Tools and Model Tools v oxfordskom vydavateľstve Archaeopress. Doteraz ide o jedinú monografiu o kovových nástrojoch Starej ríše, kde sú zozbierané všetky vtedy jestvujúce pramene a ponúknutá je nová archeologická typológia nálezov aj s katalógom.
Spolu s archeometalurgom Jiřím Kmoškom pracujeme od roku 2019 s americkou expedíciou Marka Lehnera v Gíze a analyzujeme zvyšky metalurgických technológií a predmetov. Zistili sme, že na lokalite sa spracovávala tzv. arzénová meď, ktorá je tvrdšia ako čistá meď, a bola hlavným praktickým materiálom vo včasnej bronzovej dobe v celom východnom Stredomorí. O práci vyšli dva stručné reporty, ktoré sa dajú nájsť v úplnosti na internete.
Druhá várka vzoriek z Gízy nás tento rok čaká v laboratóriu Francúzskeho ústavu orientálnej archeológie v Káhire, s ktorým dlhodobo spolupracujeme. Skúmali sme aj rakúsky materiál z Gízy, dnes vo Viedni, v roku 2021 vyšla naša štúdia Arsenical copper tools of Old Kingdom Giza craftsmen: first data v časopise vydavateľstva Elsevier Journal of Archaeological Science: Reports. Dodnes nazbierala 20 citácií, čo je na egyptológiu za štyri roky od publikácie slušné číslo.
Cieľom nášho výskumu je odpovedať na otázku, ako fungovala staroegyptská technológia metalurgie medi v dobe staviteľov pyramíd, zároveň sa snažíme o lepšiu a kvalitnejšiu dokumentáciu objavených predmetov.
Aby sme však presne zistili, ako bola každá pyramída postavená, potrebovali by sme použiť jedinú spoľahlivú a nepochybnú archeologickú metódu: rozobrať všetky pyramídy kameň po kameni a proces dokumentovať.
Takýto výskum, samozrejme, nikto nezaplatí, neznamená to však ani, že o staroegyptských staviteľoch pyramíd vôbec nič nevieme. Prehľad najnovších zistení som sa pokúsil zhrnúť v tomto článku.
Mgr. et Mgr. Martin Odler, PhD. – vedecký pracovník Newcastle University v Spojenom kráľovstve a člen správnej rady slovenskej egyptologickej nadácie Aigyptos. Zaoberá sa staroegyptskou materiálnou kultúrou, predovšetkým kovovými predmetmi. Vydal dve monografie v oxfordskom vydavateľstve Archaeopress – Old Kingdom Copper Tools and Model Tools a Invisible Connections: An Archaeometallurgical Analysis of the Bronze Age Metalwork from the Egyptian Museum of the University of Leipzig (spoluautor Jiří Kmošek). Pravidelne publikuje články v medzinárodných časopisoch, napríklad v Journal of Archaeological Science a World Archaeology.
