Keď sa dnes povie „staroveké divy sveta“ alebo „sedem divov starovekého sveta“, napadne väčšine čitateľov, že sa hovorí o egyptských pyramídach, Semiramidiných záhradách, majáku na ostrove Faros, soche rodského Hélia, hrobke kráľa Mauzóla v Pergamone, Artemidinom chráme v Efeze a soche Dia v Olympii. Sedem divov sveta do tejto podoby poukladal asi niekedy v piatom storočí Filón z Byzantia, ktoré je súčasťou dnešného Istanbulu. Kto bol tento Filón? Prečo a pre koho zostavil zoznam starovekých pozoruhodností? Mal aj predchodcov?
V časoch, keď písal Vojtech Zamarovský svoju dnes už legendárnu knihu Za siedmimi divmi sveta, on sám (ako aj viacerí ďalší autori) predpokladal, že autorom zoznamu siedmich divov sveta bol grécky učenec a objaviteľ Filón z Byzancie, ktorý žil na prelome tretieho a druhého storočia pred n. l. Dnes už vieme, že autorom dielka s názvom O siedmich divoch sveta je iný Filón, síce tiež z Byzantia, ale z úplné iného obdobia: z piateho storočia n. l.
Tajuplný zoznam
O Filónovi, autorovi nášho zoznamu, nemáme v podstate takmer žiadne správy. Bol zrejme rečníkom a gramatikom, zjavne tiež učil a písal. Jeho dielo O siedmich divoch sveta sa zachovalo takmer celé, chýba len opis Mauzólea v Halikarnasse, no inak obsahuje zoznam tak, ako ho dnes poznáme. Filón však zoznam sám neskoncipoval, len ho opäť raz zapísal, ako už viacerí intelektuáli pred ním.
Gréci sa zaujímali o pozoruhodnosti Stredomoria a Predného východu od najstarších čias svojich dejín a zrejme od začiatku helenistického obdobia (323 – 30 pred n. l. ) ich formovali do zoznamu siedmich diel, lebo sedmičku považovali za magickú. Navyše zoznamy siedmich mali v Grécku už staršiu tradíciu, spomeňme na slávny zoznam siedmich gréckych mudrcov, ktorý existoval v rôznych podobách minimálne od konca piateho storočia pred n. l.
Paris unáša Helenu – alegorická scéna, ktorej pozadie tvorí stvárnenie divov starovekého sveta. Obraz holandského maliara Maartena van Heemskercka z roku 1535. (zdroj: wikimedia.org)Najstarší zachovaný zoznam divov pochádza od gréckeho básnika Antipatra zo Sidónu z prelomu druhého a prvého storočia pred n. l. Antipatros zapísal zoznam v podobe epigramu, kde píše: Moje oči spočinuli na hradbách bohatého Babylonu, po ktorých môžu jazdiť vozy. A na soche Dia pri rieke Alfeios, na vysunutých záhradách, Kolose zosobňujúcom Slnko, ťažko vystavaných pyramídach a na rozsiahlej hrobke Mauzóla. No keď som uvidel Artemidin chrám, ktorý sa týčil k oblakom, všetky ostatné zázraky stratili časť svojho jasu...
Antipatros zmieňuje šesť zo siedmich tradičných divov sveta. Len namiesto majáka na ostrove Faros v Alexandrii menuje babylonské hradby. Na tom je vidieť, že Filón vychádzal z tradičného zoznamu, ktorý sa menil len pozvoľna a v detailoch. Objavovanie sa podobných zoznamov práve začiatkom helenistického obdobia súvisí s výpravou Alexandra Veľkého, ktorá zaviedla jeho Macedóncov a Grékov až na východ do Indie.
V gréckom svete sa navyše po Alexandrovej smrti sformovali veľké helenistické ríše a Gréci už nemuseli obdivovať len cudzie stavby, ale i vlastné, ktoré vytvárali panovníci v Egypte či v Malej Ázii (dnešné Turecko). Až na egyptské pyramídy a vysunuté záhrady preto zoznam zmieňuje len stavby, ktoré vznikli po Alexandrovej smrti (všetky stavby však patria v období helenizmu do oblastí grécko-macedónskeho vplyvu a vlády).
Egyptské pyramídy Gréci obdivovali od najstarších čias a písalo sa o nich v gréckej literatúre dávno pred objavením prvých obdobných zoznamov. Vysunuté záhrady zasa patrili skôr len k legendám spojeným s Babylonom, o ktorom sa v Grécku veľa hovorilo, ale málokto ich videl.
