Démonickou charizmou obdarený kultový vodca Malcolm X na rozdiel od Martina Luthera Kinga juniora metódy násilia v boji za občianske práva a slobody nezavrhoval.
Preslávil sa nielen ako kontroverzný činiteľ afroamerickej scény a radikálny obhajca černošského nacionalizmu, ale stal sa aj prominentnou obeťou atentátnikov. Smrť si ho našla priamo na pódiu počas jeho plamenného prejavu pred 60 rokmi.
Spojené štáty americké po 2. svetovej vojne zažili nevídaný hospodársky rozmach a nárast počtu obyvateľov. Prosperita spojená s technickým pokrokom život v USA zmenila priam od základov.
Milióny ľudí sa sťahovali do prímestských oblastí, dramaticky sa zvýšil počet majiteľov automobilov, zároveň s tým napredovala aj výstavba cestnej siete a motorizovaná spoločnosť začala nakupovať v obchodných centrách. Bohatstvo však neslúžilo všetkým rovnako.
Milióny Američanov naďalej živorili v skromných podmienkach. Väčšinu z nich tvorili Afroameričania.
Na vedľajšej koľaji
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bola v krajine slobody a neobmedzených možností černošská populácia ešte stále obeťou rasovej segregácie.
Diskriminácia afroamerického obyvateľstva v USA sa prejavovala najmä pri rozhodovaní o prijatí do zamestnania, prideľovaní bytov, v školstve, vo verejnej doprave, ale aj v iných sférach každodennej reality.
Hnutie za rozšírenie občianskych práv pre Afroameričanov z tohto dôvodu naberalo čoraz masívnejšie kontúry a postupne docielilo výrazné úspechy. Nič to však nemenilo na zdĺhavosti spoločenských zmien.
Od zákonného zrušenia otroctva v decembri 1865 až po získanie občianskych práv zákonom o občianskych právach (Civil Rights Act) v roku 1964 a zákonom o voľbách (Voting Rights Act) v roku 1965 uplynulo sto rokov.
Mentalita spoločnosti však v mnohých ohľadoch zostávala nezmenená.
Tisíce účastníkov pochodu za prácu a slobodu vo Washingtone v roku 1963, ktorým jeho účastníci žiadali rovnoprávne postavenie afroamerického obyvateľstva vo všetkých verejných sférach života americkej spoločnosti. (zdroj: wikimedia.org)Pretrvávajúce negatívne postoje proti černošskej vrstve amerického sna neboli ničím výnimočným. Eskalujúci problém minoritnej chudoby a americká vojenská anabáza vo Vietname prispeli k tomu, že hnutia za zrovnoprávnenie sa radikalizovali.
Niektoré z nich dokonca odsudzovali činnosť Martina Luthera Kinga juniora, ktorý trval na nenásilnej ceste dosahovania všeobecného uznania.
Z Malcolma Little k Malcolmovi X
Malcolm sa narodil 19. mája 1925 v nebraskej Omahe ako jedno z ôsmich detí. Svetlo sveta uzrel pod svojim pôvodným menom Malcolm Little. Pritom bolo len otázkou šťastia, že sa tak vôbec stalo, keďže s rasovým násilím sa stretol ešte skôr, než sa prvý raz nadýchol.
V decembri 1924 jeho tehotnú matku Louise napadli fanatici z Ku-Klux-Klanu a zbili ju. Mala šťastie v nešťastí. Pôrod o päť mesiacov neskôr to neovplyvnilo.
Organizácia Ku-Klux-Klan (KKK) bola založená v roku 1867 na juhu USA po prehre južanských štátov v americkej občianskej vojne.
V roku 1871 bola síce americkým Kongresom zakázaná, no jej členovia rôznym spôsobom pokračovali v prenasledovaní a zastrašovaní černošského obyvateľstva. Aj rodina Littleovcov sa preto presťahovala na sever USA do Michiganu. Ani v meste Lansing však nenašla pokoj. Aj tu ich prenasledovali a vypálili im dom.
Tragický osud nakoniec postihol Malcolmovho otca Marcusa Garveyho, baptistického kazateľa a organizátora hnutia Späť do Afriky. V roku 1931 bol v Lansingu zavraždený.
Povrchné policajné vyšetrovanie celú záležitosť uzavrelo ako nehodu a Malcolmova matka sa v roku 1939 ocitla na psychiatrii. Zomrela v decembri 1989 vo veku 95 rokov.
V dôsledku ťaživých udalostí bola rodina rozdelená, deti zverené do opatrovníctva pestúnskych rodín a súrodenci sa už nikdy viac pohromade nestretli.
Stretnutie členov Ku Klux Klanu z Chicaga v štáte Illinois v USA v roku 1920 (zdroj: wikimedia.org)Malcolm nechcel zostať v meste, v ktorom prišiel o otca. Spolu s nevlastnou sestrou sa presťahoval najskôr do Bostonu a neskôr do New Yorku.
Službe v armáde sa vyhol a v oboch mestách sa bezcieľne pretĺkal životom, čím si v černošskom gete vyslúžil povesť výtržníka a drobného zlodejíčka. Neusporiadaný životný štýl ho zakrátko dobehol.
V roku 1946 bol za vlámanie, sériu krádeží a nedovolené ozbrojovanie odsúdený na desať rokov. Za mrežami mal spočiatku pre svoje protináboženské postoje prezývku „satan“, ale nakoniec sa práve tam zoznámil s islamom a vo väzenskej knižnici objavil učenie vodcu Čiernych moslimov Elijaha Muhammeda. Po podmienečnom prepustení v roku 1952 sa hneď pridal k hnutiu Národ islamu.
Fotografia bostonskej polície so zadržaným Malcolmom v roku 1944 (zdroj: wikimedia.org)Čierni moslimovia (Black muslims), známi aj ako Národ islamu, tvorili medzi čiernymi aktivistami osobitnú odštiepenú skupinu, ktorá sa odvrátila od kresťanstva a očakávala vykúpenie v islame. Hoci išlo o relatívne malý počet príslušníkov tejto skupiny (približne 60 000), boli prísne organizovaní.
Počiatky tejto islamskej separatistickej organizácie v USA sú nejasné, podobne ako aj konečný osud jej zakladateľa.
V roku 1930 ju založil podomový obchodník Wallace Fard Muhammad, ktorý svojich prívržencov presviedčal, že je vtelením Alaha a nechával sa oslovovať „majster Farad“. Tvrdil, že černosi pochádzajú zo starého moslimského kmeňa a že islam predstavuje jedinú možnosť, ako uniknúť rasovému útlaku. Po pár rokoch zmizol bez stopy.
Novým lídrom hnutia sa v roku 1934 na viac ako štyri dekády stal kočujúci pomocný robotník Elijah Muhammad.
Elijah Muhammad viedol Národ islamu až do svojej smrti v roku 1975 (zdroj: wikimedia.org)Elijahov program bol radikálny. V jeho ponímaní sveta belosi predstavovali diablov a na černochov čakala večná blaženosť.
Do raja sa však mohol dostať iba ten, kto sa oslobodil od nadvlády kresťanstva a jeho skorumpovanej morálky. Každodenný život „bratov a sestier“ bol podľa islamských a amerických princípov dotiahnutý do najmenšieho asketického detailu. Týkal sa päťdňových modlitieb, pravidiel osobnej hygieny, obliekania a stravovania, rovnako ako aj zásady „Nenakupuj u bielych!“. Fajčenie, alkohol a užívanie drog boli takisto tabu.
Kto úspešne absolvoval skúšobnú dobu, mohol odhodiť svoje staré meno a dostať nové. Malcolm Little sa zmenil na Malcolma X.
Kým v matematickej rovnici X vyjadruje neznámu, v prípade Malcolmovho prerodu malo X predstavovať meno nosené jeho africkými predkami predtým, než ich otrokári odvliekli do Ameriky.
Fotografia zobrazuje jedno zo zhromaždení členov organizácie Národ islamu v roku 1964. Za rečníckym pultom stojí vodca hnutia Elijah Muhammad. (zdroj: wikimeida.org/Library of Congress)„Najrozhnevanejší černoch v Amerike“
Malcolm X sa v prostredí nábožensko-politického hnutia Národ islamu dokonale našiel. Najskôr sa stal asistentom kazateľa v moslimskom chráme číslo 1 a usadil sa v Detroite, no o dva roky neskôr dostal na starosť moslimský chrám v New Yorku.
Netrvalo dlho a z mladého muža sa veľmi rýchlo vyprofiloval pôsobivý a inšpiratívny agitátor. Jeho strhujúce prejavy v harlemskej mešite nevyvolávali iba búrku nadšenia u veriacich, ale zaistili mu aj pozornosť médií a FBI.
