SME

Vydajte sa znova na cestu za siedmimi divmi sveta

Nové poznatky nám umožňujú ešte viac sa k nim priblížiť

Keď Vojtech Zamarovský vydal v roku 1960 svoju prvú knihu s titulom Za siedmimi divmi sveta, sotva tušil aký úspech mu to prinesie. Stal sa bezkonkurenčne najznámejším popularizátorom histórie v celom vtedajšom Československu, ale do značnej miery i za jeho hranicami. Veď napokon, viaceré z jeho štrnástich kníh sa prekladali do desiatok svetových jazykov. Aj preto azda nejestvuje klasickejšia téma ako práve sedem divov sveta. Dodnes v nás toto slovné spojenie vyvoláva fascináciu starovekom s jeho dávno zaniknutými civilizáciami, s jeho dramatickými príbehmi, ako nám ich podávali napríklad Herodotos či Thukydides a s monumentálnymi stavbami, ktorá obdivujeme dodnes.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vojtech Zamarovský pritom svoju prvú knihu písal bez toho, aby navštívil lokality, v ktorých sa jednotlivé divy starovekého sveta nachádzali. Aj on žil v uzamknutom svete východného bloku socialistických štátov a dlho mohol cestovať jedine prstom po mape. Až ďalšie knihy mu priniesli takú popularitu, že ho ani komunisti nemohli ďalej zadržiavať a dovolili mu z času načas vycestovať. Dodnes si nejeden čitateľ spomenie, ako Zamarovský približuje pocit, ktorý v cestovateľovi vyvoláva prvý pohľad na egyptské pyramídy. Práve takéto riadky u mladého čitateľa „zavinia“ záujem o štúdium histórie, ktorý u neho pretrvá celý život. Zamarovský svoju prvú knihu pritom písal v čase, keď ešte žiadne pyramídy vidieť nemohol.

Egyptské pyramídy, resp. Chufuova Veľká pyramída v Gíze je len prvou položkou z celého azda najznámejšieho zoznamu na svete. Hoci už zvyšných šesť divov nikto z nás neuvidí, predstaviť si ich stále môžeme. Dnes, keď nám v tom asistujú najnovšie poznatky archeológie a nové technológie, ešte lepšie. V marcovom vydaní HR prinášame preto nový súbor vedomostí a nanovo tak skúsime prerozprávať klasický príbeh veľkých pozoruhodností starovekého sveta. S radosťou vás preto pozývame na najkrajšiu cestu ľudskej predstavivosti – na cestu za siedmimi divmi sveta.

SkryťVypnúť reklamu

S predplatným časopisu Historická revue teraz získate celoročnú permanentku na bezplatný vstup do múzeí v správe Slovenského národného múzea po celom Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  2. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  3. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  5. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu
  6. eFleet Day 2025: Poznáme program a prezentujúcich
  7. S Kauflandom môže pomôcť každý, štartuje zbierka potravín
  8. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom
  1. Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
  2. BENU otvorila v Košiciach lekáreň aj v Auparku
  3. Jedinečný koncert EURYTHMICS v Bratislave
  4. LOVESTREAM Festival oznamuje prvú vlnu interpretov
  5. Knižnice získavajú novú príležitosť
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 194
  2. Slováci oddnes nakupujú exotiku s BUBO za 50%. 6 515
  3. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 5 906
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 5 313
  5. Ísť do kúpeľov je IN 4 790
  6. Za 2 dni si vybralo dovolenku viac než 2000 Slovákov 4 565
  7. Vypite bar s ministrom, teraz za polovičnú cenu 4 431
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 250
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prvým poslankyniam sa nepodarila presadiť ani jedna zmena zákona.


a 2 ďalší

Ukrajinské ikony národnej dôstojnosti: Taras Ševčenko, Lesia Ukrajinka a Ivan Franko.


Vira Berkovets a 1 ďalší

Tiso udelil výnimky len tým Židom, ktorí boli pre štát finančne zaujímaví.


a 2 ďalší 1

27. januára 1945 bol oslobodený koncentračný tábor v Osvienčime.


Katarína Mešková Hradská a 1 ďalší 6
SkryťZatvoriť reklamu