Udalosti na strednom Slovensku a vypuknutie SNP pozorne sledovali aj ostatné regióny. Napriek tomu, že podjavorinský odboj nemal taký rozsiahly charakter (čo bolo spôsobené i objektívnymi príčinami, napríklad geografickým faktorom), predsa len dokázal v určitých fázach partizánskej vojny na seba pútať časť nemeckých ozbrojených síl, i keď v prevažnej miere išlo o jednotky svojím technickým vybavením nekonkurujúce silám, ktoré Nemci poslali na povstalecké územie.
Situácia v novomestskej vojenskej posádke nebola na prelome mesiacov august a september jednotná, čo k dobrej nálade a optimistickému postoju radových vojakov k povstaleckej akcii veľmi neprispelo. Posádkovým veliteľom od polovice augusta 1944 bol stotník Karol Kristen.
O vypuknutí SNP sa vyjadril: „Keď sa začalo povstanie, vydal som rozkaz na obranu mesta a odoslal som jednotky podľa dispozícií z Banskej Bystrice za Váh, do Kálnice a Beckova i s celým materiálom roty a práporu. Keďže však boli v meste veľké sklady vojenské, vytrvala čiastka posádky v meste a zaujala obranné postavenie včetne zamínovania ciest. Po reči gen. Malára nastal chaos a Nemci obsadili Nové Mesto nad Váhom. Osobne som sa odobral na Myjavu.“
Nádvorie kasární v Novom Meste nad Váhom (zdroj: z archívu autora)Novomestské odbojové jadro
Nie všetci dôstojníci sa k Povstaniu stavali pozitívne. Stotník Rudolf Šimovič po prejave prezidenta Tisa a generála Malára v rozhlase nabádal, aby vojaci ozbrojenú akciu nepodporili. V tom čase rozbehol v Novom Meste svoju činnosť národný výbor, v ktorom okrem stotníka Kristena figurovali pedagóg a politik Andrej Žiak, advokát Dr. Ján Tomáška a riaditeľ továrne na výrobu rastlinných tukov Július Lizoň. Spoločne pripravovali obranu mesta pred príchodom nemeckých jednotiek.
