Patrili k najpočetnejším národnostiam zapojeným do Slovenského národného povstania, pritom ich vlasť je vzdialená stovky kilometrov. S nedostatkom výzbroje a po krátkom výcviku vybojovali Francúzi viaceré ťažké boje, v ktorých sa im napriek veľkým stratám podarilo spomaliť postup nemeckých vojsk.
Ako sa na Slovensko vôbec dostali, ako sa začlenili do povstaleckej armády a aký osud ich neskôr postretol, zhovárali sme sa s tlačovým atašé francúzskeho veľvyslanectva v Bratislave Didierom Rogasikom, ktorý sa pôsobeniu Francúzov v SNP venuje už niekoľko rokov.
Za snahu pomôcť platili i vlastným životom Čítajte Uvádzaný počet Francúzov, ktorí sa zapojili do SNP, sa časom vďaka výskumom menil smerom nahor. Koľko ich bolo podľa najnovších zistení?
Po toľkých rokoch nie je ľahké získať nové informácie. Treba vyhľadávať a študovať materiály v archívoch, keďže už nie je veľa svedkov z tej doby. A niekedy nájdeme niečo, čo zrazu dodáva zmysel tomu, čo sa písalo v minulosti alebo je v rozpore so starými informáciami.
Uvediem jeden konkrétny príklad. Často sa písalo, že na Slovensku bojovalo 460 Francúzov, a to od začiatku SNP až do oslobodenia krajiny. A že 107 z nich padlo.
Vždy som mal pochybnosti o tomto čísle, ktoré som považoval za prehnané, a to aj preto, že som nikdy nenašiel zdroj, ktorý by tento počet potvrdzoval. A pri nedávnej návšteve archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici mi jeden dokument odhalil zaujímavú skutočnosť: de Lannurien poskytol krátky rozhovor povstaleckej Pravde a uvádza v ňom, že „stratil celkovo 107 mužov“. Myslí tým nielen tých, ktorí padli v boji, ale aj tých, ktorí boli nezvestní alebo sa dostali do zajatia.
Veliteľ francúzskych partizánov v SNP kpt. Georges de Lannurien (v uniforme) (zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív (sign. SOC 2/187))Snažím sa hľadať v knihách a archívoch rôzne zoznamy a na základe toho vypracúvam menný súpis tých, ktorí bojovali na Slovensku a padli tu. Táto práca ešte nie je dokončená. Padlých identifikovaných podľa mena a priezviska je 61. Viem o ďalších občanoch Francúzska: Pierre Lorren (22 rokov), pochovaný na Brezine nad Trenčínom, a Frédéric Hubert, lekár, člen partizánskej brigády kapitána Nálepku.
Okrem tých dvoch registruje francúzske ministerstvo obrany ďalších troch Francúzov, ktorí údajne zomreli na Slovensku v rokoch 1944 a 1945: Henri Albert Bille, Gervais Camille Alphonse Campion a François Jean Paradeis. Budem sa snažiť nájsť o nich viac informácií.
Ako sa francúzski bojovníci dostali na Slovensko, keďže tieto dve krajiny sú od seba dosť vzdialené?
Boli dve väčšie skupiny. Jednu tvorili profesionálni vojaci a tí, ktorí boli v tom čase na vojenskej službe a počas vojny bojovali vo francúzskej armáde.
Keď Francúzsko v júni 1940 prehralo vojnu s Nemeckom, v zajatí sa ocitlo 1,7 milióna vojakov. Skončili v rôznych táboroch, odkiaľ sa niektorým podarilo ujsť. Dozvedeli sa, že Maďarsko nie je vo vojne s Francúzskom, a tak sa rozhodli odísť tam a odtiaľ potom cez Rumunsko a Juhosláviu sa chceli dostať do severnej Afriky a tam pokračovať v boji.
V Maďarsku bolo celkovo 1200 francúzskych vojakov. Niektorí odišli, ale potom Tito zavrel hranice a nemohli z Maďarska ujsť. Zostalo tam približne 800 Francúzov. Nedávno som zistil veľmi zaujímavú informáciu: v jednotke pod velením de Lannuriena bolo aj pár mladých Francúzov, ktorí po kapitulácii Francúzska v júni 1940 odišli dobrovoľne pracovať do Nemecka. Neskôr utiekli a dostali sa do Maďarska. Najmladší mal 17 rokov. Niektorí z nich padli v bojoch na Slovensku.
Spomienkové oslavy pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania pri Pamätníku francúzskych partizánov na vrchu Zvonica pri Strečne 28. augusta 2019. (zdroj: TASR - Erika Ďurčová)Druhú skupinu tvorili mladí muži na nútených prácach v zbrojovkách. Tí, ktorí neskôr bojovali na Slovensku, boli najprv pri Viedni, a keď Spojenci bombardovali tieto závody, Nemci sa rozhodli premiestniť výrobu na Slovensko a viac ako 490 Francúzov presunuli do Dubnice nad Váhom. Mám ich presný zoznam, z ktorého však chýba jedna strana. Samozrejme, nie všetci sa potom zapojili do SNP.
Organizátori francúzskej jednotky, skúsení dôstojníci (poručíci) Georges Barazer de Lannurien a Michel Bourel de la Roncière v júli 1942 spolu utiekli zo zajateckého tábora.
