Športové zápolenie v pravidelnom intervale štyroch rokov je jednou z mála udalostí starovekého sveta, ktoré boli po stáročiach zabudnutia obnovené. Pozrime sa teraz do antickej Olympie a precíťme atmosféru tvrdého, ale férového zápolenia.
Po páde mykénskej civilizácie v 11. storočí pred n. l. sa Grécko ponorilo do doby temna. Z tohto dlhého obdobia máme len málo údajov. Okolo roku 800 pred n. l. sa však tento čas končí a v Grécku začína tzv. archaické obdobie, ktoré bude trvať až do začiatku grécko-perzských vojen.
Archaické Grécko je charakterizované dvomi prevratnými zmenami. Na začiatku tohto obdobia je to zmena politickej situácie, keď sa ako typický rys gréckeho politického usporiadania formujú mestské štáty (polis, plurál poleis), ktoré sa stanú charakteristickým prvkom v tejto oblasti až po koniec gréckej nezávislosti, ktorý nastal podmanením najskôr Macedóniou a neskôr Rímom.
Antické Grécko nikdy nebolo jednotným politickým celkom, ale konglomerátom mestských štátov (polis), ktoré vtedajšie grécke politické elity považovali za najvhodnejšie štátne zriadenie. (zdroj: Gurňák)Gréci nikdy nevytvorili ríšu v pravom zmysle slova (najbližšie k tomu mal Aténsky námorný spolok za najväčšej slávy mesta v 5. storočí pred n. l. pred peloponézskou vojnou).
Samotní Gréci pokladali polis za najlepšie politické usporiadanie, pretože je dosť malá na to, aby na výkone moci mohli participovať všetci plnoprávni občania. Druhou revolúciou, ktorá naopak uzatvára archaické obdobie, je intelektuálna revolúcia, začiatky filozofie a vek Sokrata.
Div sveta
Podľa tradície sa prvé olympijské hry konali v roku 776 pred n. l., teda na počiatku archaického obdobia. Po celý čas ich antickej existencie bola dejiskom Olympia, dedina v regióne Elis blízko Iónskeho mora na severozápade Peloponézu. V čase, keď sa slávnosti a hry nekonali, bola zapadnutou osadou, v ktorej žilo len zopár stoviek stálych obyvateľov.
