Ráno 20. júla 1944 bolo v okolí Wolfsschanze, toho času Hitlerovho hlavného stanu vo východnom Prusku, pre túto oblasť typické letné počasie. Bolo dusno, ťaživá horúčava, obloha bola zamračená hustými sivými mrakmi, ktoré akoby tlačili na zalesnenú krajinu okolo bunkra.
To všetko len podčiarkovalo napätie, ktoré mladého, stále len 36-ročného plukovníka nemeckej armády Clausa von Stauffenberga ťažilo pri príchode.
Do Hitlerovho bunkra vstupoval s jasným cieľom – zabiť vodcu. Spolu so svojimi kolegami sa od marca 1943 o tento atentát pokúsili neúspešne už päťkrát.
Mali pripravené bomby, ručné granáty či revolver. V lete 1944 padla voľba na bombu šikovne umiestnenú v kufríku. Ak by sa mu to podarilo, malo nasledovať spustenie operácie Valkýra (Unternehmen Walküre), bol to nacistický vládny plán pre prípad zrútenia občianskeho poriadku.
Adolf Hitler vstupuje do bunkra v Wolfsschanze, fotografia je z roku 1944. Adolf Hitler trávil vo Wolfsschanze väčšinu času od júla 1941 a opustil ho až na jeseň 1944, keď sa približovala Červená armáda. (zdroj: Profimedia/ČTK )Valkýra
Podľa plánu mala nacistickú vládu nad obyvateľmi obnoviť Teritoriálna záložná armáda (Ersatzheer). Armáda mala okamžite zabezpečiť kritickú infraštruktúru vrátane vládnych budov, komunikačných centier, dopravných uzlov a ďalších strategických miest a koordinovať nasadenie síl.
Plán tiež obsahoval ustanovenia o vyhlásení stanného práva, ktoré by umožnilo armáde prevziať funkcie civilnej vlády a efektívne nastoliť poriadok.
Sprisahanci plánujúci atentát na Hitlera, vysokopostavení armádni dôstojníci ako generál Friedrich Olbricht, generálmajor Henning von Tresckow, spomínaný plukovník Claus von Stauffenberg a mnohí ďalší počítali s tým, že armáda zatkne alebo neutralizuje vedúcich predstaviteľov SS, prevezme moc a vládu a začne rokovať so Spojencami o mieri. Chceli tým zabrániť úplnej deštrukcii Nemecka a predovšetkým sovietskej okupácii, ktorej sa báli hádam najviac.
Na to, aby to všetko vyšlo, spočiatku predpokladali, že budú musieť zavraždiť všetkých hlavných predstaviteľov režimu: Hitlera, jeho zástupcu Hermanna Göringa a šéfa SS Heinricha Himmlera.
