Koncom leta roku 490 pred n. l sa pri Maratóne odohrala jedna z najlegendárnejších bitiek v dejinách ľudstva. Aténčania a Platajčania tu dokázali poraziť presilu, armádu najväčšej ríše, akú dovtedy svet videl. Pozrime sa teraz nielen na bitku samotnú, ale aj ako na mýtus, ktorý sa okolo nej vytvoril a ovplyvnil grécke vnímanie sveta.
Feidippidés utekal do Sparty prosiť o posily, ale aj oznámiť Aténčanom víťazstvo pri Maratóne. Jeho legendárny beh sa stal inšpiráciou na utvorenie maratónskeho behu a zaradenie do programu prvých moderných olympijských hier. (zdroj: Wikimedia.org)V lete roku 490 pred n. l. panovala v Aténach nervozita vyvolaná strachom z neistej budúcnosti. Nedávne politické dejiny mesta boli veľmi turbulentné a budúcnosť vyzerala hrozivo.
Ešte v roku 514 bol zavraždený Hipparchos, ktorý spolu s bratom Hippiom vládol v meste po smrti ich otca, tyrana Peisistrata v roku 527. V roku 510 obyvatelia vyhnali aj Hippia a o dva roky neskôr, po neúspešnom spartskom pokuse o zásah, si Aténčania ustanovili demokraciu.
Bola však krehká a v meste stále prebývali občania, ktorým by sa páčil návrat k starým poriadkom. Hippias sa navyše stiahol do Malej Ázie a čakal na príležitosť na návrat. Tú mu nakoniec poskytlo iónske povstanie.
