„Slovenská verejnosť prijíma súčasné udalosti na západe s pokojom a pevnou vierou. V boji Nemecka na západe vidí boj za slobodu Európy i boj za svoju vlastnú slobodu – boj, v ktorom hodno priniesť všetky obete,“ reagoval denník Slovák na spustenie operácie Overlord vo svojom vydaní zo 7. júna 1944.
Panika ešte nebola namieste, avšak už sotva týždeň po stoickej novinovej správe dopadol na Bratislavu prvý pozdrav z neba od amerického letectva. A hneď doslova ničivý.
Bombardovanie rafinérie Apollo a útoky proti ďalším vojenským a logistickým cieľom 16. júna 1944 zničili nielen infraštruktúru dôležitú pre potreby nemeckej armády a stovky ľudských životov, ale aj nádeje, že Slovensko zostane od vojenských operácií na jeho území ušetrené.
Najzápadnejší úsek frontovej línie medzi Ľvovom a Rivnom bol od najvýchodnejšieho cípu Slovenska vzdialený vzdušnou čiarou stále približne tristo kilometrov. Reťaz udalostí zo skorého leta však nemohla nechať žiadneho realistu na pochybách, že nacistickej ríši a jej spojencom práve udrel gong blížiaceho sa kolapsu.
Denník HSĽS sa bezprostredne po vylodení v Normandii usiloval šíriť pozitívnu náladu (zdroj: SNA/STK)
