Na piatich kúskoch pôdy v historickom regióne Francúzska nazývanom Normandia sa nachádza päť nemeckých cintorínov. Leží tu dokopy približne 38 000 mužov, ktorých životy vyhasli pred 80 rokmi „für Führer, Volk und Vaterland“, teda „za vodcu, národ a otčinu“.
Väčšinou to boli príslušníci jedných z najlepších nových divízií nemeckej armády a SS, ktoré boli vytvorené v zime 1943/1944. Vo Francúzsku mali brániť Hitlerovu tretiu ríšu. Nepodarilo sa im to. Dva dni po „dni D“, vo štvrtok 8. júna 1944 už bola v údajne nepreniknuteľnom Atlantickom vale taká diera, že bolo viac-menej jasné, že invázia bude úspešná. Hitlera čakala vojna na dvoch frontoch a nevyhnutný koniec.

Pevnosť Európa
Niekedy na jeseň 1942 sa v propagandistických materiáloch nacistického ministerstva zahraničných vecí a ministerstva propagandy začal objavovať termín Festung Europa, teda Pevnosť Európa. Mal opisovať víziu Európy ovládanej národno-socialistickým Nemeckom a jeho spojencami – nedobytnú a nezraniteľnú. Nešlo len o fyzickú entitu, ale aj psychologický konštrukt: prejav nacistických ambícií a snov o nepreniknuteľnej pevnosti, ktorá sa ubráni všetkým útokom.
Nacistom však veľmi skoro došlo, že pevnosti sa dajú obliehať a mnohé obliehania v dejinách neskončili pre obrancov práve najlepšie. Už v roku 1943 nasledoval príkaz termín úplne vypustiť zo všetkých dokumentov a nahradiť ho pojmom Atlantický val. Rozsiahla sieť opevnení a bunkrov, tiahnuca sa – ako tvrdila nacistická propaganda – od nórskych fjordov po hranice Španielska, mala byť stelesnením vízií pôvodne vyjadrených v termíne Pevnosť Európa, avšak tentoraz bez negatívnych konotácií.

Joseph Goebbels so svojím ministerstvom okolo Atlantického valu okamžite zorganizoval symfóniu dezinformácií, ktorých cieľom bolo na jednej strane zastrašiť Spojencov, na druhej upokojiť nemecké obyvateľstvo. Aj keď 200 až 250 obranných postavení bolo vybudovaných už v lete 1941, Atlantický val ako taký pod týmto názvom začali nacisti budovať od roku 1942, keď sa Hitler definitívne vzdal plánov na dobytie Britských ostrovov (führerov rozkaz č. 40).