V čase, keď sa odohrávala operácia Overlord, slúžilo v britskom Kráľovskom letectve približne 1500 Čechov a Slovákov. Dnes, po 80 rokoch od týchto udalostí, už žije iba jediný z nich. Jiří Kafka oslávil 2. mája v Prahe svoju storočnicu.
„Aj ja som chcel niečo robiť, pomôcť. Nevedel som sa dočkať, kedy sa budem môcť aj ja zapojiť do boja proti Hitlerovi,“ spomína dnes storočný Jiří Kafka na svoje pocity krátko po tom, ako prišiel do Anglicka. Len o dva mesiace nato vypukla druhá svetová vojna. Už od začiatku si predstavoval, že sa do týchto bojov zapojí ako pilot. Na to, kým dosiahne plnoletosť a bude môcť vstúpiť do armády, musel však čakať ešte ďalšie tri roky.
Aj tam v cudzine si stále znova a znova predstavoval obrazy, ako sa lúči s rodnou Prahou. Od svojho narodenia v roku 1924 tam prežil prvých pätnásť rokov života. Jeho brat bol o rok mladší. V rodine sa kládol už odmalička dôraz na vzdelanie. Rodičom záležalo na tom, aby mali prehľad, poznali cudzie jazyky. Nežili v sladkej nevedomosti a aj ako chlapci už vnímali hysterický krik nacistického vodcu Adolfa Hitlera, ktorý najskôr oklieštil a potom rozbil Československo. Ako chlapci si ešte nevedeli celkom predstaviť, že ich život by sa mal od základov zmeniť.

Wintonove deti
Práve skončili na reálnom gymnáziu, brat terciu a on kvartu. Začínali sa letné prázdniny, keď ich hneď koncom júna 1939 priviedli otec s mamou na hlavnú stanicu. Rodičia už vtedy rátali s temnými scenármi a rozhodli sa chlapcov poslať do bezpečia.
Nie, neboli tu sami. Okrem nich tu boli ešte desiatky detí. Všetky so židovským pôvodom. „Až oveľa neskôr som sa dozvedel, že to boli záchranné transporty sira Nicholasa Wintona,“ pousmeje sa po rokoch pán Kafka. V prvých momentoch to všetko brali ako dobrodružstvo.