Druhá polovica 30. rokov 20. storočia bola v Európe dobou narastajúceho nedostatku, chaosu a strachu. Hospodárska kríza spôsobila zníženie životnej úrovne väčšiny obyvateľstva. Situácia dospela do ešte väčšej pohromy, a to nárastu agresivity dlhodobo nespokojného Nemecka, ktoré sa cítilo až príliš pokorené a ponížené po prehratej Veľkej vojne. Frustrácia a strach Nemcov z budúcnosti vyniesli na politické výslnie nacistickú stranu Adolfa Hitlera, ktorý chystal revanš a veľké zmeny.
Dianie v Nemecku a Hitlerova rétorika dávali tušiť, že sa blíži koniec mierových čias. Európski politici sa snažili eskalácii napätia predísť najskôr diplomatickými cestami. Tie však Hitlera nezastavili.
Adolf Hitler v Paríži po jeho obsadení nemeckou armádou v júni 1940. Po ľavej strane stojí Albert Speer, ríšsky minister zbrojnej výroby a Hitlerov ríšsky architekt. (zdroj: wikimedia.org/US National Archives (540179))Európu zachvátil strach z vypuknutia vojny. Prakticky všetky európske štáty začali horúčkovito opevňovať svoje hranice v nádeji, že takto zabránia Nemecku a jeho spojencom vojensky vtrhnúť na ich územie (pozriHistorická revue 10/2023 a 11/2023). Vo väčšine prípadov už bolo neskoro.
Opevnenia sa budovali vo veľkom chvate, preto často nedôsledne a nedostatočne. Nastalo to, čo už dlhšie viselo vo vzduchu – Nemecko 1. septembra 1939 napadlo Poľsko a rozpútal sa najväčší vojnový konflikt v dejinách. Poľsko malo minimum opevnení a nevhodnú konfiguráciu terénu na účinnú obranu a tak bolo rýchlo podrobené.
Ešte pred vypuknutím vojny Hitler diplomaticky rozvrátil Československo, ktoré síce malo
aké-také opevnenia, ale bolo donútené ich bez boja opustiť a ich výzbroj využila nemecká armáda.
„Rok 1943 nie je rok 1918“ – nacistická propaganda zobrazuje okupovanú Európu ako pevnosť a nepripúšťa opakovanie scenára z roku 1918. (zdroj: wikimedia.org)Po porážke Poľska nemecká armáda cez Belgicko obišla francúzsky pevnostný systém (tzv. Maginotovu líniu, ktorá bola vzorom pre mnohé európske opevnenia) a rýchlo obsadila Francúzsko.
V roku 1941 Hitlerova vojenská mašinéria zamerala pozornosť na Sovietsky zväz, ktorý svojou zákulisnou politikou a podpisom Paktu Ribbentrop-Molotov vlastne napomohol vypuknutiu vojny. Sprvu bol nemecký postup naozaj bleskový, sovietska armáda bola zaskočená a nepripravená.
Avšak v roku 1942 sa na východnom bojisku začala karta obracať, Červená armáda prešla do protiofenzívy. Zároveň do vojny, na strane antifašistov, vstúpili Spojené štáty americké. Tým Nemecku pribudol veľmi vážny protivník, ktorý však bol na druhej strane Atlantického oceánu. Musel sa teda niekde na európskom kontinente vylodiť, aby mohol začať pozemné operácie.
Nakoniec teda zachvátil strach z napadnutia i predtým sebavedomého agresora. Nemecko sa rozhodlo opevniť okupované atlantické pobrežie pevninskej Európy od Španielska až po Nórsko.
