SME

Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe

Rusko-japonská vojna v rokoch 1904 a 1905 bola globálnym zápasom o Ďaleký východ

(Zdroj: Historická revue)

Marcové vydanie Historickej revue vás zavedie na more. Budete svedkami veľkej námornej bitky pri Cušime, kde ku dnu išla celá ruská tichooceánska flotila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ruský koráb išiel ku dnu!

Bola to katastrofa, ktorú si nepamätal žiadny z vtedy žijúcich ruských admirálov. Námorná bitka pri Cušime v máji roku 1905 medzi ruskou tichooceánskou eskadrou a japonskou cisárskou flotilou bolo vyústením vzájomného konfliktu, ktorý sa začal vo februári roku 1904, teda pred 120 rokmi. Ambície cára Mikuláša II. na Ďalekom východe sa zdali byť bez hraníc. Rusko sa v tom čase tlačilo do Mandžuska i na Kórejský polostrov, budovalo svoju námornú základňu v prístavoch Port Arthur a Dalnyj na brehoch Žltého mora a čoraz výraznejšie vplývalo na čínsku cisársku vládu v Pekingu. Rana, ktorú Rusom zasadili Japonci, znamenala nielen koniec ich opovážlivým plánom, ale výrazným spôsobom prispela aj k revolučnej búrke, ktorá v ďalších mesiacoch opanovala celé Rusko. Pozrite sa s nami na najdôležitejšie bojiská na Ďalekom východe a nasadnite spolu s nami na japonskú vlajkovú loď Mikasa, z ktorej japonský admirál Heihačiró Tógó režíroval delostrelecké predstavenie, po ktorom na dne Cušimského prielivu ležala takmer celá pýcha ruského námorníctva.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa krajina samurajov premenila na priemyselnú mocnosť

Víťazstvo Japonska vo vojne s Ruskom vo vojne v rokoch 1904 a 1905 bola obrovským úspechom, ktorá z Krajiny vychádzajúceho slnka urobila razom svetovú veľmoc. Ako však vyzerala cesta k tomuto úspechu v predchádzajúcich desaťročiach? Odkiaľ sa vzala japonská húževnatosť a technická vyspelosť, ktorá zaskočila európskych súperov? Príbeh japonských modernizačných reforiem z druhej polovice 19. storočia je fascinujúcim rozprávaním o tom, ako rýchlo sa môže národ z periférie vtedajšieho sveta dostať do centra pozornosti globálnej politiky.

Český Krumlov je časovou schránkou minulosti

Tí z vás, ktorí navštívili Český Krumlov nám zaiste dajú za pravdu, že je to architektonický skvost. Toto mesto prežilo niekoľko vzostupov, keď bolo sídlom významných českých rodov – Rožmberkovcov či Schwarzenbergovcov, ale prekonalo aj fázy, keď sa ocitlo na okraji záujmu a takmer sa naň zabudlo. O to väčší zázrak je, že toto mesto sa prenieslo – rovnako ako Vltava vo svojom koryte – ponad prekážky, ktoré mu do cesty postavilo aj dramatické 20. storočie. O dejinách, ale aj o obnove tohto výnimočného mesta sme sa rozprávali s Ivom Janouškom, kurátorom Kláštorov v Českom Krumlove.

SkryťVypnúť reklamu

Kto dal zavraždiť Kirova? To vie iba Stalin, boss všetkých bossov

Meno Sergeja Mironoviča Kirova sa spája so začiatkom rozsiahlych čistiek v Sovietskom zväze, známych aj ako Veľký teror v rokoch 1937 a 1938. Jeho násilná smrť poslúžila vo vykonštruovaných moskovských procesoch, v ktorých sa Stalin vysporiadal so všetkými svojimi skutočnými či iba domnelými politickým protivníkmi. Dodnes táto vražda nie je uspokojivo vysvetlená, no mnohé naznačuje, že Stalinovi padla nanajvýš vhod. Politický zápas v Sovietskom zväze v 30. rokoch 20. storočia sa príliš nelíšil od praktík najnásilnejších mafiánskych kartelov, ktoré bez škrupúľ eliminujú nepohodlných členov vlastnej zločineckej skupiny. Pozrite sa do zákulisia Stalinovej nemilosrdnej politiky.

Ako kríza doľahla na Kysuce

O Veľkej hospodárskej kríze z 30. rokov zvykneme počuť či čítať väčšinou v širokých medzinárodných súvislostiach. Ako sa však masová nezamestnanosť a prepad životnej úrovne prejavil na Slovensku, obzvlášť v tak ťažko skúšaných regiónoch ako Kysuce? Pozrite sa spolu s nami na malé dejiny obyčajných ľudí, ktorí museli každý deň bojovať o svoje dôstojné prežitie v časoch, keď to nemal nikto jednoduché.

SkryťVypnúť reklamu

Náš časopis nájdete po celý mesiac v každom dobrom stánku, ale môžete si ho i predplatiť a dostanete zaujímavú knihu:

https://www.petitpress.sk/predplatne/historicka-revue/historicka-revue-zivotopis-zeme/

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  2. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  2. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  5. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  6. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 401
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 079
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 7 053
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 796
  5. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 092
  6. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 922
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky? 2 604
  8. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 522
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prvým poslankyniam sa nepodarila presadiť ani jedna zmena zákona.


a 2 ďalší

Ukrajinské ikony národnej dôstojnosti: Taras Ševčenko, Lesia Ukrajinka a Ivan Franko.


Vira Berkovets a 1 ďalší

Tiso udelil výnimky len tým Židom, ktorí boli pre štát finančne zaujímaví.


a 2 ďalší 1

27. januára 1945 bol oslobodený koncentračný tábor v Osvienčime.


Katarína Mešková Hradská a 1 ďalší 6
SkryťZatvoriť reklamu