Armin Frieder, rabín v Novom Meste nad Váhom, bol muž, ktorý sa zoči-voči narastajúcej hrozbe snažil zachrániť čo najviac ľudských životov. Napokon bol svedkom zničenia početnej židovskej komunity i vlastnej rodiny. Osobne sa usiloval apelovať a prehovoriť do svedomia prezidenta Jozefa Tisa, ten však zostal neoblomný.
Pamiatkam na nacistické perzekúcie pri Kremničke hrozí nedôstojný zánik Čítajte Armin (Avraham Aba) Frieder sa narodil 30. júna 1911 v ortodoxnej židovskej rodine v Prievidzi Filipovi Pinkasovi Friederovi a jeho manželke Rozálii. Vyštudoval gymnázium a vyššiu židovskú školu, tzv. ješivu.
Vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde vyštudoval filozofiu. V 30. rokoch publikoval práce, ktoré sa zaoberali židovským filozofickým myslením a dejinami Židov.
Po ukončení štúdia začal mladý Frieder vo funkcii rabína pôsobiť vo Zvolene. V meste si získal veľmi dobrú povesť na základe svojej učenosti.
Autorita mladého rabína vychádzala z vedomostí a spôsobu života, Friederovo päťročné pôsobenie vo Zvolene možno hodnotiť ako úspešné a viaceré náboženské obce prejavili záujem o jeho kandidatúru na rabínsky post. Napokon padla voľba na Nové Mesto nad Váhom. Za manželku si vzal Ruženu, rod. Berlovú a mali spolu dve deti – Gideona a Margitu.
Pohľad na Námestie slobody v Novom Meste nad Váhom – koncom 30. rokov ešte Masarykovo námestie, neskôr Hlinkovo námestie. (zdroj: ZDROJ: ARCHÍV AUTORA)Po vzniku Československej republiky sa židia organizovali v troch náboženských obciach: ortodoxnej, neologickej a tzv. status quo ante (teda takej, ktorá sa nepridala k ortodoxným ani k neológom).
Vznik Židovskej národnej rady
Armin Frieder bol do funkcie rabína židovskej náboženskej obce status quo ante v Novom Meste nad Váhom zvolený 23. septembra 1937. Slávnostná inaugurácia nového rabína sa uskutočnila 2. januára v prítomnosti predsedu obce Júliusa Löwingera.
Nový rabín bol na novomestskom pôsobisku veľmi aktívny. Požiadal Zväz židovských náboženských obcí, aby mohol založiť rabínsku školu, jeho snaha sa však stretla s negatívnym výsledkom.
Po vyhlásení autonómie 6. októbra 1938 vznikla Židovská ústredná úradovňa ako reakcia na spoločenské zmeny. Frieder si uvedomoval, že pre židovskú komunitu nastávajú ťažké časy a situáciu v spoločnosti sledoval veľmi pozorne. Spolu s Oskarom Neumannom, Eugenom Wintersteinom a Otom Löblom založili 4. novembra 1938 Židovskú národnú radu pre Slovensko.
Cieľom organizácie bolo pokúsiť sa spolupracovať s predstaviteľmi autonómneho Slovenska, o čom svedčí tzv. manifest, ktorý vydal prípravný výbor rady. Spolupodieľal sa na ňom aj Armin Frieder. Obsahoval body, ktoré sa týkali spolupráce s vládou Slovenskej krajiny, pričom vyjadroval súhlas s práve nadobudnutou autonómiou.
Vládni predstavitelia v Bratislave mali byť garanciou občianskych aj náboženských slobôd židovskej komunity, hoci každému muselo byť jasné, že situácia nie je jednoduchá.
Židovská komunita v Novom Meste nad Váhom
V Novom Meste nad Váhom žila po vzniku Slovenského štátu veľmi početná židovská komunita. Organizovala sa v dvoch náboženských obciach – autonómna ortodoxná a status quo ante.
Autonómna vznikla na základe krajinského organizačného štatútu 29. februára 1920 a mala asi 200 členov. Viedol ju hlavný rabín Šimon Schreiber. Mohol do nej vstúpiť každý, kto dovŕšil 19 rokov a býval v obvode danej náboženskej obce. Približne 1500 členov bolo organizovaných pod rabínom Friederom.
Židovskí spoluobčania v Novom Meste pociťovali strach a s novým režimom sa snažili podľa možností vychádzať v dobrom, nebolo to však jednoduché. Prevažná časť sa venovala obchodu a živnostiam. Sťažnosti časti majoritného obyvateľstva sa týkali predaja tlačovín, pretože „predajne novín a hlavne židovské, schválne neobjednávajú slovenské časopisy ako Slovák a Slovenská pravda a vo veci objednávok zakročuje Národný výbor“.
V tejto súvislosti je zaujímavá správa obecného kronikára, ktorý zaznamenal, že vo verejnej zbierke na uniformy a zbroj členov HG poskytli Židia 96 000 Ks a samotné mesto prispelo sumou 20 000 Ks.
Fotografia dnes už neexistujúcej synagógy v Novom Meste nad Váhom. Židovská obec bola v meste tradične silná a početná, žiaľ, neprežila druhú svetovú vojnu. (zdroj: ZDROJ: PINTEREST.COM)Frieder sa stal členom ústredného vedenia úradovne a veľmi často cestoval z Nového Mesta nad Váhom do Bratislavy. K náplni jeho práce patrilo okrem iného riešenie problémov židovských učiteľov a študentov, ktorých vylúčili zo škôl a verejných ústavov.
Okrem práce v Židovskej ústrednej úradovni vykonával povinnosti rabína v Novom Meste. Do Bratislavy dochádzal dvakrát týždenne. Od roku 1938 podnikal kroky na pomoc novomestským Židom. Piateho novembra bolo z Nového Mesta vyvezených 76 Židov v súvislosti s opisovanými politickými udalosťami na územie, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku. Na základe rozhodnutia predsedu vlády Jozefa Tisa bolo vydané nariadenie, ktoré prikazovalo premiestniť všetkých Židov bez hmotných prostriedkov na okupované územie.
Mali sa na ňom podieľať štátne orgány v súčinnosti s príslušníkmi HG. Okupačné maďarské vojsko však Židov pochytalo a vyviezlo naspäť na demarkačnú čiaru. Takto sa na hraniciach ocitlo niekoľko stoviek osôb, ktoré pochádzali zo Slovenska, Podkarpatskej Rusi a Poľska.
Mnohí sa nemali kam vrátiť. Prezídium krajinského úradu hlásilo, že na Slovensko sa majú vrátiť iba osoby, ktoré boli priamo vyhostené z územia Slovenskej krajiny bez ohľadu na to, či sú jej príslušníkmi.
Deň Hlinkovej mládeže v Bánovciach nad Bebravou – katolícky kňaz a prezident republiky Jozef Tiso pri prejave, 1941. (zdroj: ZDROJ: MV SR, SNA, F. STK, FOTO Č. 9830)Novomestskí Židia boli vyvezení do obce Veľký Kýr. Keďže v ich prípade nebol problém s domovskou obcou, resp. bydliskom, mohli sa vrátiť naspäť. Ostatní mali byť sústredení „do jedného tábora a umiestnenie pre nich obstarať vo vhodnej budove na odľahlom mieste tak, aby neprišli do susedstva s civilným obyvateľstvom poťažmo s vojskom a neprenášali prípadne choroby. K tomu účelu okresný úrad nech uzná navrhovanú budovu za vhodnú vždy tak, aby podľa možnosti bola umiestnená na voľnom priestranstve a bola prístupná k stráženiu.“
Domov sa vrátili ešte pred jeho obsadením. Novomestská kronika zaznamenala túto udalosť: „Keď došiel rozkaz, aby židia boli odvlečení za hranice, tak sa stali prípady, že odvliekli osoby, ktoré nemali koho nechať čo dozor nad svojimi majetkami. Keď sa však židia vrátili, s prekvapením zistili, že ich byty sú riadne zamknuté a strážené. Nestal sa ani jeden prípad zneužitia gardistov. Zaslúžia si preto obdivu. Boli to z väčšiny ľudia z nemajetných vrstiev.“
V januári 1939 napätá situácia pokračovala. Príslušníci HG v tom čase vykonávali stráž pred novomestskými židovskými obchodmi a „zisťovali, ktorí z kresťanských obyvateľov chodia k Židom nakupovať“.
Dokonca obyvateľstvu v tomto kroku bránili. Svojvoľne podniknutú akciu prišiel vyšetriť náčelník politického štábu HG Karol Murgaš, avšak nič sa nevyšetrilo. Vec sa dostala aj do rúk prednostu IV. oddelenia krajinského úradu v Bratislave Karola Klinovského.
Prikázal vyšetriť, na čí rozkaz boli pred židovské obchody postavené stráže a v prípade, že ide o svojvoľnú akciu HG, „majú byť stráže spred židovských obchodov ihneď odvolané a zjednaná náprava“.
Novomestská garda mala prsty aj v tom, že nežidovské obchody boli dočasne označené tabuľou „kresťanský podnik“ a Židia mali zákaz do nich vstúpiť. Tento krok však vyvolal vlnu nevôle, pretože veľkú časť klientely tvorili židovskí spoluobčania.
Starobinec Ohel Dávid a charita v najťažších časoch
Novomestská židovská komunita bola aj vďaka Arminovi Friederovi veľmi dobre organizovaná. Na vlastné náklady upravila a zrenovovala starobinec so sirotincom, známy ako Ohel Dávid. V rámci židovskej komunity sa mu podarilo presvedčiť mnoho majetnejších a chudobnejších Židov, aby na stavbu prispeli. V priebehu jedného týždňa sa zozbieralo až 30 000 Ks.
Značné sumy pochádzali od dobre situovaných Židov Samuela a Leopolda Reissovcov a Eduard Krauss venoval celý majetok na opravu a rozšírenie, dokonca založil fond vo svojom mene. Predseda obce Július Löwinger sa stal predsedom novozaloženého finančného výboru pre stavbu. Slávnostné položenie základného kameňa sa uskutočnilo 9. júna 1939. V priebehu polroka bol dom zrenovovaný. Na jeho stavbe sa podieľalo množstvo židov z náboženskej obce status quo ante. V tom čase už boli mnohí bez zamestnania.
V prvom mesiaci svojej existencie (od decembra 1939) podával viac ako 7000 jedál bezplatne.
Príslušníci Hlinkovej gardy v Novom Meste nad Váhom. Celkom vpravo sedí Jozef Gašparík, veliteľ miestneho pohotovostného oddielu HG. Gardisti sa v Novom Meste dopúšťali na židovskom obyvateľstve najrôznejších represií od okrádania až po fyzické násilie. (zdroj: ZDROJ: ARCHÍV AUTORA)V ťažkých časoch sa Frieder snažil venovať aj vzdelávaniu mládeže. Prednášal o Biblii a Tóre, zúčastňoval sa na seminároch o židovskej filozofii, ktoré usporadúvali hnutia Hašomer Hacair, Makkabi a ďalšie. Vyučoval judaizmus v mládežníckych hnutiach, publikoval v periodiku Židovské noviny a po jeho zákaze koncom septembra 1939 v novom týždenníku Haderech, ktorý vlastnila Sionistická organizácia.
