V roku 1853 vyšla v Banskej Štiavnici prvá knižná botanická monografia s opisom všetkých druhov semenných cievnatých („javnosnubných“) rastlín rastúcich na území Slovenska. Reussova Května Slovenska bola prvou úplnou regionálnou flórou v Uhorsku. A, samozrejme, prvou a na viac ako 100 rokov aj jedinou slovenskou flórou.
Vydanie Květny Slovenska možno vysvetliť vlasteneckým zanietením štúrovského obdobia. Niektorí maďarskí botanici vôbec nechceli brať túto knižnú publikáciu na vedomie. Napriek tomu sa stala základom pre ďalší výskum rastlín nielen slovenskými botanikmi na našom území.
Hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari sú jediné šľachtické sídla, ktoré unikli pustošeniu Čítajte Kto bol Dr. Gustáv M. Reuss?
Gustáv Maurícius Reuss (4. 1. 1818 Revúca – 12. 1. 1861 Revúca) bol druhým synom Samuela Reussa – národopisca a evanjelického farára v Revúcej. Študoval na gymnáziách v Rožňave, v Levoči a na evanjelickom lýceu v Bratislave. Lekársku univerzitu začal navštevovať v Pešti a štúdiá dokončil na univerzite vo Viedni v roku 1844 získaním titulu doktor medicíny. V rokoch 1848 a 1849 (počas epidémie cholery) pôsobil ako správca vojenskej nemocnice v Miškovci a od roku 1852 bol mestským lekárom v Revúcej.
Dr. Gustáv Maurícius Reuss, reprodukcia obrazu P. M. Bohúňa (detail) namaľovaného okolo r. 1860. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)Na štúdiách v Pešti (1840 – 1842) na mladého Reussa vplýval profesor botaniky na lekárskej fakulte, univerzitný profesor dr. Jozef Sadler (1791 – 1849), bratislavský rodák, od roku 1832 riaditeľ (správca) botanickej záhrady univerzity a od roku 1834 riadny profesor botaniky lekárskej fakulty na univerzite v Pešti, autor dvojzväzkovej monografie kveteny peštianskej stolice Flora Comitatus Pestiensis (1825, 1826), ktorá vyšla v druhom vydaní v roku 1840.
Počas vysokoškolského štúdia medicíny na univerzite vo Viedni sa študenta Gustáva Reussa ujal ďalší bratislavský rodák Štefan L. Endlicher (1804 – 1849), vedúci botanického oddelenia Cisársko-kráľovského prírodovedného múzea vo Viedni. Od roku 1840 bol riadnym profesorom botaniky na univerzite vo Viedni. Okrem kveteny Bratislavy (1830) vydal nový systém rastlín Genera Plantarum (1836 – 1840) a Iconographia generum plantarum zv. 1 – 10 (1837 – 1840).
Celý názov diela
Názov Reussovej knihy je viacriadkový: Května Slovenska, čili opis všech jevnosnubných na Slovensku divorostaucích a mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy de Candolleovy s pripojeným Zrostlinářským Názvoslovím, Slovnikem a Návodem k určitbe zrosťlin podlé saustavy Linnéovy. Uvádza a opisuje všetky semenné cievnaté („javnosnubné“) rastliny, ktoré sa vyznačujú tvorbou (dokonalých) semien a majú kvety, resp. šišky (s dobre viditeľnými samčími aj samičími rozmnožovacími ústrojmi, preto „javnosnubné“), rastúce na Slovensku ako divorastúce, ale aj opis mnohých záhradných rastlín (čiže pestovaných v záhradách).
Revolučné roky 1848 a 1849 G. M. Reuss prežil v ústraní v Miškovci, vzdialený od revolučných pohybov na západnom Slovensku a severe stredného Slovenska. Dôsledky potlačenia revolúcie však vnímal veľmi citlivo, pretože sa ho rodinne dotýkali, keďže jeho otec bol postavený pred štatutárny súd v Plešivci a mladšieho brata Ľudovíta zadržali, súdili a uväznili.
Súborná práca – syntéza poznatkov o rastlinách Slovenska
G. M. Reuss už v priebehu gymnaziálnych štúdií v Rožňave a v Levoči a na evanjelickom lýceu v Bratislave, ale najmä na univerzitách v Pešti a vo Viedni zbieral botanický materiál, ktorý doplnil po ukončení štúdií. Rozhodnutie spracovať, napísať a vydať monografické knižné dielo o kvetene celého Slovenska v ňom dozrelo na jeho prvom pôsobisku v Miškovci. Tu vyšla aj jeho prvá botanická práca. Bol inšpirovaný v tom čase vychádzajúcimi flórami, ako aj snahou maďarských botanikov (J. S. Sadlera a A. F. Lánga), ktorí pracovali na prvej kvetene Uhorska. Na knihe intenzívne pracoval v Revúcej v kruhu svojej rodiny a priateľov. Snažil sa čo najdôkladnejšie spracovať získané poznatky. Rukopis dokončil v júli 1852, kniha vyšla v roku 1853. Neskoršie vydanie súviselo s hľadaním financií na vytlačenie rukopisu.
Evanjelická fara v Revúcej, kde sa dr. Gustáv M. Reuss narodil, bola miestom stretnutí slovenských národovcov. (zdroj: ZDROJ: EVANJELICKÁ FARA V REVÚCEJ)Dôvody vydania diela a jeho jazyk
O dôvodoch vypracovania a vydania knihy píše sám v predhovore: „Abych tedy tyto tak krásné poklady odkryl, k dalšímu skoumání cestu proklésnil, a milovníkům přírody srdečnou žádost čím nejspíš vyplnil, za povinnost sem si položil podle možnosti co nejdůkladněji tuto Květnu vypracovati, a za vděk milému národu slovenskému na oltár přinésti.“
Kniha je napísaná v jazyku podobnom vtedajšej češtine, v tzv. staroslovenčine. Bola napísaná v období poznačenom snahou zaviesť češtinu pod názvom „staroslovenčina“ ako úradnú a vyučovaciu reč na Slovensku (1849 – 1859). V období Bachovho absolutizmu sa veľká časť slovenských vzdelancov prechodne vrátila k biblickej češtine.
Počet uvádzaných druhov
V prvej súbornej slovenskej kvetene Slovenska Reuss opísal a utriedil vyše 2000 rôznych taxónov (druhov) rastlín. Za pôvodné druhy, ktoré sa inde len zriedkavo vyskytujú alebo celkom chýbajú, označil 11 druhov. „V prostoře těchto mezí, v této kolébce praslovanů, nalezá se výše 2,000 rozličných výrodků, tak že z celé Rakauské Květny sotva 35 rodů schází. Za původných pak spoluobyvatelů našich považovati se mohau nasledující zrostliny, jenž jinde se zřídka, aneb docela nenalezají, a síce: Oves karpatský, Ploštičník smrdutý, Lomikamen karpatský, Klinec třpítivý, Zvonec karpatský, Kyčelnice žlázatá, Čilimník brvenný, Lesna hájní, Rozchodník sivý a tatranský, Šefran různobarvý atd.“ Opísal viacero nových taxónov, medzi nimi aj západokarpatské endemity – poniklec slovenský (Pulsatilla slavica G. Reuss) a šafran spišský (Crocus discolor G. Reuss) či európsky horský druh kuričku vápencovú (Alsine langii – G. Reuss, teraz Cherleria langii).
