Účasť poľskej armády na invázii do Československa v auguste roku 1968 výrazne zaťažila vzájomné vzťahy medzi Poliakmi, Čechmi a Slovákmi. Prispela k ešte väčšiemu zakoreneniu vzájomných negatívnych stereotypov. Dodnes panuje presvedčenie, že poľská spoločnosť podporovala inváziu. Len niekoľko posledných rokov vstupuje do širšieho povedomia dramatické gesto jedného človeka – sebaupálenie Ryszarda Siwca. Avšak odvážnych ľudí, ktorí protestovali proti agresii proti južnému susedovi, bolo v Poľsku podstatne viac.
Vladimir Lenin: Moc ležala na ulici a stačilo ju len zdvihnúť Čítajte Reformy presadzované novým vedením KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli prvým tajomníkom Poľskej zjednotenej robotníckej strany (Polska Zjednoczona Partia Robotnicza – PZPR) Władysławom Gomułkom vnímané negatívne. V Poľsku v tom čase narastala nespokojnosť s jeho mnohoročnou vládou. Dňa 8. marca 1968 vo Varšave vypukli študentské protesty, ktoré sa rozšírili na viac než desiatku miest po celej krajine. Na rad prišli štrajky, demonštrácie v uliciach, konflikty s milíciou, pričom sa na týchto prejavoch ľudovej nespokojnosti zúčastňovala nielen študentská mládež, ale masovo tiež do nich vstupovali aj mladí robotníci.
21. august 1968 v uliciach Bratislavy. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy vyvolala rozhorčenie nielen v uliciach českých a slovenských miest, ale aj v susednom Poľsku (zdroj: ZDROJ: PROFIMEDIA/ČTK)Počas týchto protestov sa okrem hesiel o demokratizácii a slobode slova objavili aj prejavy solidarity s Čechmi a Slovákmi. Počas demonštrácie pred Centrom československej kultúry vo Varšave ľudia skandovali: „Bravó, Česi!“ i „Celé Poľsko čaká na svojho Dubčeka.“ Na študentských letákoch sa písalo: „Solidarizujeme sa a pozdravujeme hrdinských študentov bratského Československa.“
Komunisti sa báli prísť ľuďom na oči
Gomułka sa predovšetkým obával, že Pražská jar sa rozšíri do Poľska. Okrem toho sa bál, že by sa napokon Československo mohlo rozhodnúť vystúpiť z vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Z jeho pohľadu tak hrozilo oslabenie bloku komunistických štátov, pohltenie východonemeckej NDR západnou Nemeckou spolkovou republikou a napokon aj spochybnenie západných poľských hraníc. Preto na stretnutiach predstaviteľov komunistických štátov podporoval myšlienku na ozbrojenú intervenciu do Československa a presviedčal o tom i Leonida Brežneva.
Na agresii, ktorá sa rozbehla v noci z 20. na 21. augusta 1968, sa zúčastnila aj 2. armáda Poľského vojska s počtom takmer 30-tisíc vojakov, 750 tankov a 592 obrnených transportérov. Poľské jednotky okupovali územie východných Čiech a značnú čas severnej Moravy.
21. august 1968 v uliciach Bratislavy. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy vyvolala rozhorčenie nielen v uliciach českých a slovenských miest, ale aj v susednom Poľsku. (zdroj: ZDROJ: PROFIMEDIA/ČTK)Komunistický režim zorganizoval širokú propagandistickú kampaň, aby celú poľskú spoločnosť presvedčil o správnosti svojho postoja. V novinách sa v tom čase písalo o antipoľských manifestáciách a pochodoch pred poľskou ambasádou v Prahe, a taktiež o údajnom bití a šikanovaní poľských žien pracujúcich v československej fabrike „extrémistickými a kontrarevolučnými živlami“. Časť Poliakov zaiste podľahla tejto propagande, ale v dokumentoch komunistickej Bezpečnostnej služby (Służba Bezpeczieństwa – SB) nachádzame pomerne veľa príkladov rôznych foriem protestu, ako i gestá skutočnej solidarity s južnými susedmi. Treba pri tom pamätať aj na okolnosť, že mnoho ľudí mohlo inváziu vnímať kriticky, ale len časť z nich sa rozhodla aj otvorene protestovať. O náladách spoločnosti svedčí tiež analýza 93 listov zaslaných do Poľského rádia a televízie v rozmedzí od 21. augusta do 17. septembra 1968. Ukazuje sa, že 25 korešpondentov vyjadrilo svoju podporu invázii, ale zvyšných 68 sa naopak stavalo proti nej na odpor.
Častým javom boli tzv. nepriateľské výpovede, ktoré ukazovali nechuť Poliakov voči akciám vojsk Varšavskej zmluvy. Bezpečnostná služba zaznamenala značný nárast záujmu o vysielanie Rádia Slobodná Európa a iných západných rozhlasových staníc v poľskom jazyku. Účasť Poľského vojska na invázii bola prijímaná v kategóriách národnej hanby a pošliapania národnej tradície boja za slobodu. Objavovali sa charakteristiky typu: „nájazd“, „zjavná agresia“, „zločin“, „vtrhnutie banditov“. Niekedy sa objavovali obavy, že intervencia sa môže stať rozbuškou nového ozbrojeného svetového konfliktu, keďže Spojené štáty sa nezmieria s tým, aby armády Varšavskej zmluvy zotrvali na území Československa. Dňa 22. augusta Rádio Slobodná Európa hlásilo: „V baroch, reštauráciách i v stravovacích zariadeniach ľudia nahlas vyjadrovali svoj nesúhlas. Hneď v prvý deň veľa funkcionárov PZPR ,ochorelo´, keďže sa báli ukázať ľuďom na oči.“
Pošliapanie poľskej hrdosti a tradície
Do konca augusta roku 1968 Bezpečnostná služba zadržala 2147 letákov, ktoré obsahovali heslá proti agresii proti Československu, pričom polovica z nich – 1277 – bola z Varšavy. Čo sa môže zdať prekvapujúce, bolo ich dva razy viac než počas protestov poľských študentov v marci 1968. V noci i nad ránom 22. augusta v meste Brzeg (Opolské vojvodstvo) Ľudové milície (Milicja Obywatelska) našli deväť letákov s heslami: „Gomułka, ruky preč od Československa!“ na jednej strane a „Za vašu i našu slobodu“ na druhej. Dňa 22. augusta v okolí Centrálneho nákupného domu vo Varšave bola odhalená distribúcia letákov s výzvou: „Rodáci, bráňte slobodu ČSSR, rodáci, odsúďte agresiu.“ Neskôr boli z okien obchodného domu rozhodené ďalšie letáky. Ich autori písali: „Poliaci, treba odsúdiť agresiu voči ČSSR. Tlač klame. Sloboda pre ČSSR.“ Dňa 24. augusta boli z rovnakej budovy rozhodené letáky s nasledujúcim obsahom: „Hanba agresorom, ktorí potupujú Poľsko i socializmus. Nech žije slobodné ČSSR!“
Mapka zobrazuje postup vojsk Varšavskej zmluvy počas invázie do Československa v auguste 1968. Poľské vojsko preniklo predovšetkým do oblastí severných Čiech a Moravy. (zdroj: ZDROJ: © DOC. RNDR. DANIEL GURŇÁK, PHD. (PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA UK V BRATISLAVE))V Krakove sa objavili zasa letáky hlásajúce: „Nech žije Československo!“ a „ČSSR – sme s Vami.“ V Tarnove sa šírili letáky, ktoré pripravila skupina aktivistov zo Zväzu socialistickej mládeže: „Ostro protestujeme proti útoku na bratské Československo. Gomułka zhanobil náš národ v očiach sveta. V mene najšľachetnejšej veci, za slobodu našu i vašu, sme s vami, českí súdruhovia. Nech žije slobodné a nezávislé Československo!“
