Prvá svetová vojna ešte ani neskončila, a už sa z východu Európy šírila znepokojivá výzva na ďalší globálny konflikt, podobne nemilosrdný a zároveň celkom iný. Tentoraz nie pre slávu dynastií, národov a štátov, ale v mene revolúcie, za oslobodenie drvivej väčšiny ľudstva z pút chudoby a bezbrehého vykorisťovania hŕstkou boháčov. Ľavicoví radikáli z celého sveta na konci štvorročnej vojnovej katastrofy cítili, že prišiel čas naplniť staré socialistické proroctvo o „poslednom zápase“. Všetci obracali pohľad k Moskve, kde rozhodujúci boj pod červenou vlajkou už prebiehal.
Andrássyovci spolu s vybranou spoločnosťou sezónne poľovali na medvede aj líšky Čítajte Uprostred chaosu ruskej občianskej vojny a rastúceho celosvetového nepokoja stál nenápadný muž s plešinou a ryšavou briadkou. Volal sa Vladimír Lenin a vzbudzoval dojem, že vie, čo robí. Revolúcii obetoval svoj život, mal jasný cieľ a enormnú vôľu ho vo svojej ruskej vlasti naplniť. V rukách mal politickú stranu „boľševikov“, ktorú zakladal a roky formoval. Kompas mu poskytovala marxistická doktrína, ktorú v priebehu svetovej vojny upravil aj na použitie v zaostalom Rusku.
Vedel, že po páde cárskeho režimu v marci 1917 a uprostred vyčerpanej a roztrpčenej spoločnosti nastala vzácna príležitosť, počas ktorej sa síce malá, no odhodlaná politická kohorta revolucionárov mohla ľahko zmocniť štátu. Podporu našli všade, kam namierili ústie svojej masívnej propagandy – medzi vojakmi na fronte, medzi robotníctvom v hlavných mestských centrách i medzi roľníctvom. Leninove slová, že moc ležala na ulici a stačilo ju len zdvihnúť, obsahovali vo výstižnej skratke hlbokú pravdu. Stačilo byť len dostatočne rozhodným a cieľavedomým.
Policajný záznam Vladimíra Uľjanova aj s priloženými fotografiami po jeho zatknutí v Moskve v r. 1896 za členstvo v ilegálnom Zväze boja za oslobodenie robotníckej triedy.Hľadanie čistej sily
Obe vlastnosti Leninovi nechýbali a vo hviezdnej chvíli svojho života nimi prevyšoval nielen ideologických súkmeňovcov, ale aj svojich politických nepriateľov. V tomto nastavení zotrvával celý svoj predošlý politický život, problém bol v tom, že v pokojnejšej dobe šancu nedostal. Pred revolúciou žil už dvadsať rokov v exile. V politike stál na okraji, väčšinou s postojom, ktorý bral buď „všetko, alebo nič“. Aj v samotnom socialistickom hnutí mal povesť neústupného radikála a sektára. Boľševizmus v jeho ponímaní predstavoval hľadanie revolučnej čistoty, oprostenej od všetkých nánosov starého sveta. V Leninových očiach bolo aj samotné socialistické hnutie zbahnené a zanesené až po okraj. No neobával sa zo socialistickej vaničky vyliať kohokoľvek spolu so špinavou vodou.
Do ideologických a politických sporov sa dostal prakticky so všetkými relevantným figúrami socialistického hnutia vrátane najuctievanejších ikon ruského či nemeckého marxizmu – Georgija Plechanova a Karla Kautského. Neustálym štiepením politickej reality sa dokázal vyštiepať až do izolácie. Sympatie uznávaných lídrov veľmi nezískal a podporu nachádzal skôr u politických dobrodruhov, podobne nezmieriteľných radikálov a čoraz viac aj u mladej generácie socialistov, ktorá revoltovala nielen proti celkovému chodu sveta, ale aj proti rutinnému fungovaniu vlastného hnutia. Konflikt Lenina živil, nabíjal energiou a najmä sa stal pre neho metódou, ako z bahna reality vylúpnuť čistú revolučnú silu, ktorá by mohla uskutočniť revolúciu kdekoľvek, no v prvom rade v Rusku.
V. I. Uľjanov-Lenin spolu s ďalšími členmi Zväzu boja za oslobodenie robotníckej triedy, zárodku neskoršej Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska. Strana sa neskôr po zjazde v Londýne rozštiepila na frakciu tzv. menševikov (na čele s Julijom Martovom) a boľševikov (na čele s Leninom). Dôvodom boli práve spory o charakter a politickú stratégiu revolučnej stranyVždy išlo najmä o Rusko. Napriek univerzalistickému zovňajšku a jazyku jeho agendy ho vnútorne modeloval život a skúsenosti v ňom – od detstva a prvých študentských konfliktov s cárskym režimom až po vyhnanstvo na Sibíri a dlhoročný exil uprostred exulantov z cárskeho impéria, vzájomné fanatické doktrinálne boje a v konečnom dôsledku dlhoročnú snaha vybudovať ilegálnu organizačnú sieť v zapovedanej vlasti.
