Rodina Andrássyovcov patrila v priebehu 19. storočia medzi najvýznamnejších šľachtických podnikateľov v banskom a hutníckom priemysle v Uhorsku. Zisky z priemyselnej činnosti tvorili významnú časť bohatstva rodiny, preto sa jej venovala značná pozornosť. V priebehu 19. storočia Andrássyovci vybudovali alebo odkúpili viacero železiarní v údolí rieky Slanej, ktoré už vtedy doboví odborníci označovali za „údolie vysokých pecí“.
Poslední členovia slávneho rodu Andrássyovcov žijú dodnes v Kanade Čítajte Počiatky Andrássyovského podnikania spadajú do 17. storočia, no výraznejšie osobnosti do podnikateľského prostredia Uhorska prináša až druhá polovica 18. storočia.
Leopold Andrássy (1767 – 1842) bol prvý z rodiny, kto vyštudoval prestížnu Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici a prejavoval vysoký záujem v otázke ťažby rúd, metalurgie a podnikania. V roku 1781 dal na svojich majetkoch v Betliari vystavať modernú vysokú pec, kde sa tavili železné rudy z blízkeho okolia.
Postupom času svoje majetky rozširoval a začiatkom 19. storočia už spravoval aj železiarne Dédes, Tapolcsány a neskôr si prenajal aj hutu Szilváš v Boršodskej župe.
Budovanie rodinného impéria
Po smrti Leopolda Andrássyho v roku 1824 prevzal rodinné podniky jeho mladší brat Karol III. Andrássy (1792 – 1845), ale stagnujúcu hutu v Betliari v roku 1844 získal Imrich Andrássy, ktorý ju obratom dal do prenájmu grófovi Tomášovi Nádasdymu. Ten v spolupráci s anglickými odborníkmi betliarsku železiareň zmodernizoval a v roku 1847 tu dali do prevádzky prvú valcovňu na parný pohon v Uhorsku.
Valcovňu poháňal parný stroj s výkonom 86 konských síl, čo bol pravdepodobne prvý parný stroj na Gemeri. Okrem toho vybudovali aj nové pudlovacie pece, pričom všetky zariadenia boli skonštruované na základe najnovších technických požiadaviek svojej doby.
Modernizáciu železiarne od roku 1851 prevzal mladý nadaný inžinier Jozef Volný. Ten vo funkcii riaditeľa začal výstavbu novej vysokej pece v lokalite Horný hámor, čím sa betliarska železiareň rozdelila na dve samostatné a vedľa seba stojace huty – Hornú hutu s vysokou pecou Tomáš a Dolnú hutu s vysokou pecou Jakobína, pomenovanú po vtedajšej majiteľke železiarne Jakobíne Nádasdyovej, manželke grófa Tomáša Nádasdyho.
Okrem toho mali obe železiarne vlastné skujňovacie hámre a prevádzkové objekty. Problémovú valcovňu dal Nádasdy prebudovať na lacnejší vodný pohon.
Ostatné železiarne rodiny spravoval Karol Andrássy, ktorý sa, podobne ako jeho otec, aktívne zaujímal o problematiku baníctva a železiarstva v krajine, pričom pracoval na možnostiach reformácie zastaraného systému banského podnikania a celkového hospodárskeho pozdvihnutia Uhorska. V súlade s tým modernizoval a budoval železiarne aj na svojich majetkoch: vo Vlachove v roku 1843 postavil novú vysokú pec a dva hámre, v Nižnej Slanej zas zakladal nové bane.
Veľkú pozornosť venoval najmä stavbe nových ciest na Gemeri a regulácii väčších vodných tokov, z tohto dôvodu absolvoval aj študijnú cestu do Belgicka a Holandska.
V roku 1845 sa podieľal na založení Spolku gemerských železiarov, ktorý združoval dvojicu najväčších výrobcov železa na Gemeri – Muránsku úniu a Rimavskú koalíciu spolu s menšími spoločnosťami. Spoločnými silami financovali výstavbu novej valcovne a pudlovne v železiarni v Ózde.
Svadbou s Etelkou Szapáryovou v roku 1819 sa do majetku Andrássyovcov dostali aj rozsiahle pozemky na Zemplíne vrátane železiarne v Kamenici nad Cirochou.
Železný gróf Emanuel I. Andrássy - jeho portrétny reliéf vytvoril významný sochár Alojz Stróbl v roku 1887. (zdroj: SNM - Múzeum Betliar)Železný gróf
Najväčšia sláva podnikania rodiny Andrássyovcov je spojená s menom najvýznamnejšieho priemyselného podnikateľa betliarskej vetvy rodu – Emanuela Andrássyho (1821 – 1891), prezývaného aj Železný gróf.
