Máločo bolo v životoch aristokracie také dôležité ako manifestácia významu ich stavu, jeho dôležitosti a reprezentácie svojho rodu prostredníctvom sídiel. Výstavba, rozširovanie a modernizácia hradov, zámkov, kaštieľov, kúrií, poľovníckych domov a i. išli ruka v ruke so získavaním titulov, zveľaďovaním majetkov, rozširovaním podnikania a vplyvu. Sídlo a jeho charakter, exteriérová výzdoba, interiérové vybavenie, prípadne hospodárske zázemie a priľahlý park reprezentovali svojho majiteľa a vysielali okoliu signál o jeho dôležitosti a nákladnom spôsobe života.
Cesta rodu Andrássyovcov na vrchol nebola ľahká ani rýchla Čítajte Využívanie jednotlivých sídiel súviselo s tzv. šľachtickým rokom, ktorý bol presne rozdelený a trávenie voľného času prebiehalo podľa istých každý rok sa opakujúcich udalostí. Z tohto spôsobu života vychádzala potreba vlastniť (ak si to rodina mohla dovoliť) niekoľko typov sídel: vidiecke kaštiele a kúrie na letné pobyty, lovecké domy a zámočky na jesenné poľovačky, mestské paláce na trávenie vianočných sviatkov a plesovej sezóny.
Nešťastné udalosti počas, resp. po skončení druhej svetovej vojny mali fatálne dôsledky nielen na samotných príslušníkov šľachty, ale aj na ich majetky, ktoré nakoniec skonfiškoval štát. A tak sa z ich niekoľko desaťročí, ba stáročí starostlivo opatrovaných a udržiavaných domovov stali vykradnuté, vypálené či úplne zničené objekty s novou funkciou skladov, kancelárií a bytov rôznych správcovských inštitúcií, velenia pracovných táborov, škôl s internátom, ústavov a liečební, v lepšom prípade múzeí, knižníc či archívov. Aristokrati prišli prakticky o všetko – o domov, umelecké zbierky, ale aj o predmety bežnej potreby. To, ako vyzerali ich sídla, poznáme väčšinou len z malieb, grafík, historických fotografií (zachovaných v SNM – Múzeu Betliar v pomerne veľkom počte) či z opisov súdobých novín.
Neogotické schodisko kaštieľa Betliar s vitrážami zdobenými erbom rodu Andrássyovcov a s nimi spríbuznených rodov. (zdroj: Foto - SNM Múzeum Betliar)Poznáme len dva príklady bývalých šľachtických sídiel, ktoré unikli pustošeniu a ich pôvodné zariadenie sa takmer v celistvosti zachovalo dodnes – hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari. Sídel Andrássyovcov na území dnešného Slovenska bolo však podstatne viac. Medzi najznámejšie dnes sprístupnené patria kaštiele v Trebišove a Humennom. Ďalšie sídla Andrássyovcov sa nachádzali a nachádzajú na rôznych miestach v bývalom Rakúsko-Uhorsku: v Drnave, vo Vlachove, v Nižnej Slanej, v Krásnohorskej Dlhej Lúke, Kamenici nad Cirochou, v Kráľovej pri Senci, vo Vinosadoch, vo Veľatoch, Košiciach, Súľovej, Budapešti, Tiszadobe, Monoku, Toálmási, Letenye, Szádvári, sedmohradskom Dubrine, Prahe, Zahrádkach pri Prahe, Housce pri Blatne, vo Viedni a i.
Červený prijímací salón s freskou od Žigmunda Vajdu. (zdroj: Foto - SNM Múzeum Betliar)Hrad Krásna Hôrka
Rodové sídlo, hrad Krásna Hôrka sa stal akýmsi spoločným hmotným i duchovným dedičstvom všetkých Andrássyovcov, ktorí k nemu nadobudli citovú väzbu predovšetkým v 19. storočí. Bolo peknou tradíciou Krásnu Hôrku navštevovať mladomanželmi z rodu Andrássyovcov a vodiť do jej historických miestností významné návštevy.
Po vzniku dvoch vetiev na sklonku 17. storočia bol hrad rozdelený na objekty v držbe rôznych členov rodu, medzi ktorými boli neraz aj konflikty. Hrad pozostával z palácových objektov a nárožných bášt, ktoré v minulosti zabezpečovali jeho obranu. Podľa historických opisov hradu vieme, že v tzv. dolnom hrade bola situovaná hradná posádka, kým v tzv. strednom a hornom hrade boli reprezentačné miestnosti a súkromné priestory členov rodu. Koncom 18. storočia bola jedna z bášt prebudovaná na kaplnku, na ktorú o sto rokov neskôr napojili rodovú kryptu, financovanú všetkými vtedy žijúcimi Andrássyovcami.
Hrad Krásna Hôrka, rodové sídlo Andrássyovcov na maľbe od Žigmunda Vajdu z roku 1885. (zdroj: SNM Múzeum Betliar)Hrad plnil v minulosti predovšetkým obrannú a správnu funkciu a len okrajovo rezidenčnú. Na vzhľade jeho architektúry sa podpísali prestavby do prvej polovice 18. storočia a jeho charakter vidieckeho sídla s príjemnou atmosférou determinovala akási malebná zanedbanosť a romantické zásahy v priebehu 19. storočia. Jeho úpravy a obnovy financovali členovia rodu na základe rodinných dohôd. Už pred rokom 1857 zriadil gróf Juraj IV. Andrássy (1797 – 1872) v priestoroch neobývaného hradu súkromné múzeum – vôbec prvé múzeum na území dnešného Slovenska! V súvislosti s jeho blížiacou sa smrťou vyhotovili Andrássyovci 3. novembra 1872 fideikomisný inventár. Zahrnuli doň všetky predmety, ktoré sa nesmeli nikdy predať a tvorili súčasť nedeliteľného nehnuteľného majetku. K týmto predmetom pričlenili celé zariadenie hradu Krásna Hôrka – mobiliár, ktorý „musel naveky zostať na hrade“.
