K sláve, vplyvu a obrovskému majetku museli Andrássyovci prejsť dlhou a nie najjednoduchšou cestou. Tú charakterizujú okrem zložitého a meniaceho sa vzťahu k panovníckej dynastii aj nestabilné pomery v rodinnej pokladnici či revolúcie a boje Uhorska za väčšiu mieru samostatnosti.
Napriek všetkému sa v druhej polovici 19. storočia stali jednou z najdôležitejších rodín, ktorá dala Rakúsko-Uhorsku ministrov, dvorských funkcionárov, organizátorov kultúrneho, športového i spoločenského života.

Rod v 17. storočí rozdelený na dve vetvy síce nemožno vnímať ako jeden celok, napriek tomu ambícia Andrássyovcov vystupovať ako súdržný klan je práve v 19. storočí neprehliadnuteľná. Spájali ich hospodárske zväzky, politická orientácia – národné záujmy a rozdeľovala snaha vytvoriť z rodiny každého mužského člena rodu novú silnú vetvu, čo potvrdzuje zakladanie fideikomisov.
Obdobie reforiem a modernizácie Uhorska sa v nemalej miere podpísalo aj na charaktere výchovy v maďarských šľachtických rodinách, čo sa u Andrássyovcov prejavilo v používaní maďarského jazyka a aktívnou účasťou už aj mladších generácií na verejných veciach.
Keď v roku 1845 v Bruseli náhle zomrel Karol III. Andrássy, zanechal po sebe štyri deti (okrem synov mali aj dcéru Kornéliu, ktorá však pre mentálne postihnutie prežila celý život v kláštore v Košiciach) a ctižiadostivú vdovu Etelu, ktorá celú svoju pozornosť sústredila na riadenie rodinných majetkov a podporu svojich troch synov. Práve oni tvoria spolu s krásnohorským grófom Dionýzom mimoriadne silnú generáciu, prítomnú takmer v každej sfére verejného života monarchie.

Najstarším synom Karola III. a Etely Szapáryovej bol Emanuel I. (1821 – 1891), ktorý sa presadil ako priemyselný magnát a mecenáš umení. Jeho mladší brat Július I. (1823 – 1890) obsadil vysoké štátne funkcie a ako minister zahraničných veci Rakúsko-Uhorska dokázal aktívne formovať globálnu politiku. Najmladším z trojice bratov bol Aladár, ktorý spolu so svojou manželkou obsadili vysoké dvorské funkcie – ich potomkovia sú poslednými priamymi potomkami tejto slávnej famílie.
Od železného grófa po priateľstvo s Alžbetou II.
Emanuel I. Andrássy bol typickým predstaviteľom uhorskej šľachty, ktorej životný štýl sa opieral o vzory z Francúzska a neskôr z Anglicka. To sa prejavovalo jednak v osvojovaní si modelov správania a zvyklostí a v neposlednom rade aj v módnom trende budovania sídel podľa vzoru anglického vidieka.