Obdobie 16. a 17. storočia bolo časom, v ktorom v Uhorsku vymreli viaceré staré a významné rody, ktorých miesto a majetky zaujali tie dovtedy málo či menej vplyvné. V protitureckých vojnách bol dostatok príležitostí na získanie zásluh, preto neprekvapuje, že sa najviac šľachticov povznieslo práve vďaka nim.
Cesty k postupu však viedli aj cez sobáše s dedičkami vymierajúcich rodín. Oba spôsoby využili aj Andrássyovci. Ich vzostup však nebol taký rýchly ako v prípade Esterházyovcov či Pálffyovcov, veď len získanie krásnohorského panstva do dedičného vlastníctva im trvalo 64 rokov.

Podľa rodovej tradície bol zakladateľom rodu Andrássyovcov istý Andoráš, potomok jedného z vojvodcov, ktorí prišli do Panónie zo Skýtie. V roku 1000 sa v Ostrihome zúčastnil na turnaji, ktorý sa konal pri príležitosti korunovácie sv. Štefana za uhorského kráľa. Na tomto turnaji preťal svojho súpera jediným úderom na dve časti, za čo dostal prezývku „silný“. Preto majú Andrássyovci vo svojom erbe rytiera držiaceho meč.

Pôvod rodu
Andrássyovci patrili medzi sikulskú šľachtu, tzv. primorov. Prvé hodnoverné zmienky o nich sa začínajú objavovať až v druhej polovici 15. storočia, no neprerušená línia sa začína až Martinom Andrássym, ktorý sa narodil niekedy na začiatku 16. storočia.
Ako významný predstaviteľ Sikulov bol účastníkom viacerých diplomatických misií. Napríklad v r. 1559 ho kráľovná Izabela spolu s Michalom Gyulayom vyslala k tureckému sultánovi Sülejmanovi vo veci uzavretia mieru s Ferdinandom I.