Nálezy kostí zo šibeníc patria k najpočetnejším a najdôležitejším prameňom svedčiacim o výkone hrdelného práva. Ich interpretácia je často veľmi jednoznačná a nájdené kosti na zaniknutom popravisku považujeme za telesné pozostatky popravených osôb, prípadne samovrahov.
Ako Prešporáci obchodovali so zbraňami počas francúzskej okupácie Čítajte Antropológ z nájdených kostrových pozostatkov vyčíta mnoho informácií ako telesný vzhľad, demografické vlastnosti (pohlavie a vek), výška postavy, zdravotný stav, ale predovšetkým stopy násilia súvisiaceho s výkonom popravy. Kostrové nálezy však toho prezrádzajú oveľa viac: napríklad spôsob zaobchádzania s telom po vykonanej exekúcii, ako bolo telo uložené do zeme a v neposlednom rade aktivity a pohyb osôb na šibenici a jej okolí.
Poprava sťatím mečom, drevoryt z polovice 16. sotoročia. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)Moderné bioarcheologické postupy uľahčujú interpretáciu kostrových pozostatkov z popravísk. Identifikujú stopy násilia na kostiach, ich charakter aj okolnosti, ktoré k násiliu viedli. Významným prameňom pri antropologickom vyhodnotení kostrových nálezov sú aj písomné a ikonografické pamiatky, podľa ktorých možno určiť nielen konkrétne udalosti, ale aj konkrétne osoby a osudy. Zatiaľ najväčšou prekážkou pri hodnotení kostrových pozostatkov z popravísk je ich neúplnosť a často aj nízky stupeň zachovalosti jednotlivých kostí. Napriek tomu sa antropológom darí z nájdených kostí získať maximum informácií o popravených osobách a významne tak prispievajú k historickému poznaniu výkonu hrdelného práva na Morave a v širšom okolí.
Bystřice nad Pernštejnem. Dochované zvyšky mestského popraviska na Šibeničnej hore. (zdroj: FOTO: R. PĚNIČKA)História skúmania kostrových nálezov z popravísk
Štúdium zaniknutých stredovekých a novovekých popravísk je doposiaľ okrajovou záležitosťou. Počiatky odborného skúmania šibeníc siahajú do 19. storočia, keď boli vykonávané prvé ucelenejšie archeologické prieskumy zaniknutých popravísk. Bohužiaľ, podrobné skúmanie kostrových pozostatkov bolo často mimo záujmu vtedajších bádateľov. S rozvojom právnej archeológie sa predmetom záujmu stali aj ľudské a zvieracie kosti patriace medzi jedny z najdôležitejších prameňov o výkone práva a charaktere popravených osôb.
V rámci stredoeurópskej právnej archeológie mal rozhodujúci význam interdisciplinárny výskum luzernskej šibenice a mrchoviska pri Emmenbrücke vo Švajčiarsku, ktorý fundovaným spôsobom predstavil možnosti archeologického, antropologického a historického skúmania stredovekých a novovekých právnych pamiatok. Medziodborovo poňatý výskum sa stal vzorom pre bádateľov študujúcich históriu práva, ktorý sa odrazil v enormnom náraste archeologických výskumov vrátane vysokého záujmu o antropologický materiál v podobe telesných pozostatkov popravených osôb. Do čela výskumných aktivít sa postavili predovšetkým odborníci z Nemecka (skúmajúci napríklad lokality Langenfeld, Selchow, Rottweil), z Rakúska (napr. lokalita Gföhl), Poľska (napr. Jelenia Góra, Złoty Stok, Łubomierz, Żagań) a v poslednej dobe aj zo Slovenska (napr. Holíč).
Bystřice nad Pernštejnem. Preseknutý krčný stavec ako doklad popravy sťatím mečom. (zdroj: FOTO: R. PĚNIČKA)Na území Českej a Slovenskej republiky sa dlho nevenovala zaniknutým popraviskám ako archeologickej pamiatke pozornosť. Z toho pramenia obmedzené možnosti komplexnejšej interdisciplinárnej interpretácie preskúmaných stredovekých a novovekých miest exekúcií vrátane antropologickej charakteristiky špecifickej sociálnej skupiny delikventov. Ojedinelým alebo archeologicky nájdeným ľudským a zvieracím kostiam na mieste popraviska sa v minulosti prakticky nevenovala žiadna pozornosť. Kostrové nálezy boli ponechávané na mieste nálezu, odpratávané na neznáme miesto alebo boli pietne pochovávané na blízkom cintoríne (napríklad pohreby kostí zo šibenice v Lomnici, Třebíči a vo Veľkom Meziříčí).
Křenovice/Slavkov u Brna. Zhluk kostí v jame v interiéri šibenice. (zdroj: FOTO: R. PĚNIČKA)S rozvojom multiodborovo zameraných výskumov sa vzťah k právnym pamiatkam (šibenica, pranier) aj kostrovým nálezom z nich zmenil a vďaka novým možnostiam bioarcheológie predstavujú jeden z najvýznamnejších prameňov, ktorý môže odpovedať na otázky histórie práva, pôvodu popravených osôb a ich telesných vlastností vrátane prekonaných chorôb, úrazov a vystavenia fyzickému a metabolickému stresu. Hoci možnosti právnej archeológie a bioarcheológie umožňujú dôkladné štúdium rozmanitých sociálnych vrstiev stredovekého človeka, výskum zaniknutých popravísk je stále okrajovou záležitosťou.
V posledných dvadsiatich rokoch boli v Česku vykonané komplexné výskumy vrátane hodnotenia antropologických nálezov, len v niekoľkých prípadoch, napríklad šibenice v Bečove nad Teplou, Vodňanoch, Přimde a Letohrade. Na Morave bol výskum šibeníc predovšetkým vlastivednou záležitosťou, napriek tomu bolo vykonaných niekoľko drobných archeologických akcií, pri ktorých bola náležitá pozornosť venovaná aj ľudským kostiam popravených delikventov. Prvý ucelenejší prieskum šibenice bol vykonaný už v roku 1931 na mieste mestského popraviska v Třebíči. Ďalšie výskumy prebiehali až s rozvojom právnej archeológie v strednej Európe, avšak stále išlo o ojedinelé výskumy (napríklad v roku 1999 bola preskúmaná časť popraviska v Kroměříži).
Bystřice nad Pernštejnem. Kostra 12- až 13-ročného chlapca na dne šibenice. (zdroj: FOTO: R. PĚNIČKA)Až v rámci výskumnej iniciatívy profesora Jozefa Ungera, architekta Jána Velka a ich spolupracovníkov v rokoch 2013 až 2023 boli vykonané terénne prospekcie moravských šibeníc a bolo uskutočnených päť komplexných archeologických výskumov popraviska v Tišnove, slavkovskej šibenice pri Křenoviciach a šibeníc v Ivančiciach, Šatove a v Bystřici nad Pernštejnom. Cieľom týchto výskumov bol príspevok k diskusii a interpretácii doterajších poznatkov o výkone hrdelného práva na Morave a v širšom okolí, telesných vlastnostiach popravených osôb a samovrahov, spôsobe popravy a vzťahu obyvateľstva k tejto špecifickej stredovekej a novovekej sociálnej skupine.
Antropológia moravských šibeníc
Pri archeologickom výskume moravských šibeníc bolo získané veľké množstvo antropologického materiálu. Jeho výpovedná hodnota sa však líšila v závislosti od stavu zachovalosti kostrových pozostatkov (od zle zachovaných fragmentov jednotlivých kostí až po veľmi dobre zachované kompletné lebky, skelety a ich časti). Stupeň fragmentarizácie kostí v jednotlivých súboroch zodpovedal tafonomickým a postdepozičným procesom na danej lokalite, čím sa výpovedná hodnota kostí znížila a následné demografické odhady sú preto veľmi obmedzené (viď tabuľka).
Na všetkých preskúmaných lokalitách sa často stretávame s najnižšou stratigrafickou vrstvou a množstvo nájdených kostrových pozostatkov predstavuje iba zlomok všetkých pôvodne deponovaných kostí na popravisku, teda pozostatkov osôb, ktoré tu boli popravené. Nájdené kosti z moravských šibeníc boli prevažne fragmentárne a skúmané kostrové súbory vo väčšine prípadov mali skôr charakter hromadného hrobu väčšieho množstva osôb. Kompletné skelety neboli väčšinou nájdené, s výnimkou bystřickej šibenice, kde bolo nájdených niekoľko takmer kompletných tiel vrátane neporušenej kostry 12- až 13-ročného chlapca na dne interiéru šibenice.
Dobové výjavy zobrazujúce lámanie kolesom. Táto exekúcia spočívala v postupnom zlámaní a prerazení kostí jednotlivých končatín či dokonca trupu odsúdenca (existovalo niekoľko spôsobov) a jeho následnom vpletení do kolesa, tak ako to zobrazuje výjav v okne kolegiálneho Kostola sv. Juraja v nemeckom Tübingene. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)
