Častým priestupkom, ktorý sa v 17. storočí prerokúval na mestskom súde v Trenčíne, bola krádež. V mestských protokoloch sa stretávame s drobnými jarmočnými zlodejmi, s krádežami koní, vlúpaniami či lúpežami. Kradli sa peniaze, šperky, obuv, šatstvo, nádoby, bielizeň, plátno, konské postroje, kone, ale aj ryby, obilie, slad v pivovare a iné veci.
Tresty sa vynášali podľa závažnosti previnenia, podľa hodnoty ukradnutých vecí alebo recidívy. Ak sa zlodej vlámal do domu alebo vylomil truhlicu, alebo čin spáchal v noci, bol potrestaný prísnejšie. Najťažší trest bol pre zbojníkov a lupičov.
Monarchia na popravisku i v žiari reflektorov - každý z troch Karolov rozpráva iný príbeh Čítajte Osudy trenčianskych zlodejov
Na trhu kradli napríklad Andrej a Gabriel Černych z Kľúčového. Ich zemepáni Magdaléna Ordodyová sa za nich prihovorila, aby sa s nimi milosrdne zaobchádzalo.
Na jej príhovor Gabriela prepustili. Andrej bol už predtým uväznený pre krádež a nepolepšil sa, preto ho vyšetrovali, isto mučením, aby sa osvetlili všetky jeho priestupky, a bol pravdepodobne popravený.
Trestaní boli aj tí, ktorí kupovali od zlodejov kradnuté veci. V roku 1677 bol obesený zlodej, ktorý vylomil truhlice v pivnici trenčianskeho mešťana. Rovnaký trest hrozil Talianovi Jozefovi, ktorý od neho kúpil kradnuté veci.
Na príhovor rektora trenčianskeho kolégia jezuitov mu trest zmiernili na zaplatenie výkupného za hlavu a mal zostať vo väzení, kým ho nezaplatí. Potom ho vypovedali z mesta a nesmel sa už nikdy vrátiť.
Tzv. Katov dom – neskororenesančný meštiansky dom priamo pod Trenčianskym hradom. Ako naznačuje miestny vžitý názov, táto budova mala byť spojená s výkonom spravodlivosti v meste. Či je toto označenie správne a skutočne tomuto účelu v minulosti slúžila, nie je celkom jasné. Podľa niektorých údajov tu však ešte na konci 19. storočia žil mestský dráb a istý čas tento dom slúžil ako väzenie. (zdroj: ZDROJ: TRENČIANSKE MÚZEUM V TRENČÍNE)Z krádeže bol obvinený v roku 1655 aj Gašpar Zahon: „Mnohym dobrim lidem pracowite gegich nadobiwane penize, yak truhly tak y pribitky gegich wilamagic kradel.“ Pri vyšetrovaní priznal, že ukradol vdove Kubrickej vo Veľkej Kubre šesť zlatých, tamtiež Martinovi Malanovi 60 zlatých, Štefanovi Malanovi 30 zlatých, drábovi Jakubovi v Trenčíne tri zlaté. U richtára v Kubre vylomil kostolnú truhlicu a ukradol osem zlatých, vdove Svornicovej v Trenčíne vylomil truhlicu a ukradol 13 zlatých.
U pána Kubranského začal vylamovať truhlicu, ale prichytili ho. Na výstrahu iným bol obesený.
Štefan Godaj z Horného Hričova a Daniel Gregorik z Pravenca sa dopustili „kradeže a zbogstwa“. Štefan Godaj sa priznal, že ukradol v Žiline 20 zlatých a že ušiel z väzenia na Bytčianskom zámku. Daniel Gregorik sa priznal ku krádeži peňazí v Modre. Pre mladý vek ho odsúdili len na vyšľahanie prútmi do krvi po tri dni. Štefan Godaj sa pri mučení priznal k mnohým krádežiam, preto bol obesený.
Ján Szucz z Prešova bol obvinený, že ukradol dva kone a konské postroje. Bránil sa tým, že ukradol len jedného koňa od Štefana Toroka, ktorého mu dal Torokov sluha. Išiel na ňom smerom k Ostraticiam, nejakí vojaci mu ho však vzali. Krádež druhého koňa popieral. Postroje mu vraj dali sluhovia podžupana Trenčianskej župy. Pri vyšetrovaní ho mučili a následne odsúdili na šibenicu.
V roku 1665 ukradol Gregor Tokaj grófovi Štefanovi Čákimu v kúpeľoch Bojnice strieborný svietnik v hodnote 30 zlatých.
Hoci krádež popieral tvrdiac, že aj dušu zapredá diablovi, ak niečo o tom svietniku vie, predsa komorník našiel svietnik uňho. Bol teda usvedčený z úmyselnej krádeže, podrobený mučeniu, aby sa zistili jeho prípadné ďalšie krádeže a komplici a bol odsúdený na šibenicu.
Expozícia v Katovom dome v Trenčíne približuje svet, ktorý obklopoval mestského kata v 16. – 18. storočí. (zdroj: ZDROJ: TRENČIANSKE MÚZEUM V TRENČÍNE)Ján Belovič a Vojtech Szucz boli obvinení z krádeže koní. Belovič ukradol dva kone poddanému Ladislavovi Zayovi. Ukradnuté kone však vrátil a dohodol sa s poškodeným. Pre mladý vek bol len vyšľahaný pod mestskou bránou a vypovedaný z mesta.
Vojtech Szucz bol šľachtic a jeho advokát namietal, že nebol legitímne predvolaný pred súd. Žalobca – prokurátor mesta – to vyvrátil a povedal, že je známe, že bol poškodenou stránkou zadržaný a odovzdaný senátu mesta na potrestanie. Zákony kráľovstva vraj dovoľujú chytiť previnilca, ale nie prepustiť ho.
Podľa súdu bolo šľachtictvo obžalovaného sporné, ale pri zločine mohol byť aj tak zadržaný. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že ukradol mnoho koní a pri krádežiach mal komplica. Taktiež ho podrobili mučeniu a odsúdili na smrť obesením.
Expozícia v Katovom dome v Trenčíne približuje svet, ktorý obklopoval mestského kata v 16. – 18. storočí. (zdroj: ZDROJ: TRENČIANSKE MÚZEUM V TRENČÍNE)Medzi zlodejov zaraďujeme aj Jána Čelku, ktorého vyhlásila Trenčianska župa za hľadaného zlodeja koní a iných vecí a falšovateľa colných listín, ktorými sa preukazoval na tridsiatkových staniciach.
V roku 1627 bol uväznený v Trenčíne, odkiaľ v noci ušiel a pri preliezaní mestských hradieb spadol a zlomil si chrbticu.
Hoci by mal podľa súdu dostať ťažší trest, sudcovia mu ho z kresťanského súcitu zmiernili a odsúdili ho „len“ na sťatie.
