Rok 1809 sa zapísal do dejín Bratislavy, vtedajšieho Prešporka, ako veľmi nešťastný. Koncom januára mesto a jeho okolie spustošila najväčšia známa ľadová povodeň. Začiatkom júna sa zasa pravý breh Dunaja oproti Prešporku stal jedným z vedľajších bojísk vojny piatej protifrancúzskej koalície. Mesto muselo bezmála poldruha mesiaca čeliť snahám nepriateľských síl o jeho obsadenie.
Strata cti v novovekom Uhorsku znamenala spoločenskú smrť Čítajte Viacnásobné delostrelecké bombardovanie si vyžiadalo obete na životoch a spôsobilo obrovské materiálne škody.
Hoci sa Prešporok podarilo ubrániť, na základe prímeria uzatvoreného v Znojme sa stal súčasťou francúzskej strany demarkačnej línie a 14. júla ho obsadili jednotky IX. zboru Grande Armée tvoreného Napoleonovými saskými spojencami.
Štvormesačná okupácia a s ňou spojené ubytovanie, zaopatrovanie a liečenie príslušníkov nepriateľského vojska, ako aj vysoká kontribúcia finančne úplne vyčerpali mesto, ktoré bolo už beztak zničené vojnou.
Napoleon Bonaparte v bitke pri Deutch-Wagrame 5. a 6. júla 1809, v ktorej porazil vojská Rakúskeho cisárstva. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)Zbrane a iný zobchodovateľný materiál
Zložitá situácia, ktorej obyvatelia Prešporka a jeho okolia čelili, viedla aj k páchaniu nezákonnej činnosti.
Dochované pramene dokladajú napríklad nelegálny obchod s jatočným dobytkom či hovädzou masťou, ktoré boli v meste nedostatkovým tovarom. Príležitosť poskytovalo aj obchodovanie so zbraňami, o ktoré na bojových poliach nebola núdza.
Spomienku súvisiacu s takouto činnosťou zaznamenal vo svojej Knihe pamäti významný prešporský rabín Chatam Sofer (vlastným menom Mosche Schreiber):
„A boli oné dni dňami jatiek, a polia sa naplnili mŕtvolami, ležiacimi ako hnoj na roli, a zbrane a náradie ležali pohodené napospas každému, kto ich nájde, a dedinčania sa vydali ich zbierať, a prinášali predávať Židom v tisícoch a desiatkach tisícov...“
Chatam Sofer (1762 – 1839), významný ortodoxný prešporský rabín a učenec. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)Takéto konanie nemohlo uniknúť pozornosti francúzskej okupačnej správy. Dňa 9. septembra sa v novinách Wiener Zeitung písalo, že pri Viedni sa našlo značné množstvo zbraní zakopaných v zemi.
V Prešporku bolo zabavených 10 000 pušiek v okamihu, keď sem boli prepravené. Ako sa ďalej uvádza, ešte pred obsadením Viedne bolo ukrytých niekoľko miliónov zlatých, ktoré boli vypátrané a zhabané.
Ďalšie milióny v bankovkách a rakúske štátne cenné papiere mali byť ukryté na neznámom mieste. Napoleon mal v úmysle odmeniť každého, kto sa bude spolupodieľať na ich odhalení. Prehlásil pritom, že štvrtina z ceny nájdených vecí pripadne tomu, kto pomôže pri nájdení zbraní, munície, uniforiem, bankoviek, peňažných prostriedkov či iného majetku patriaceho rakúskej vláde.
Vydanie Preßburger Zeitung zo 14. júla 1809, teda keď bol Prešporok obsadený jednotkami Grande Armée. (zdroj: ZDROJ: KRAMERIUS/DIGITAL LIBRARY)Obvinení prešporskí obyvatelia
Ako ďalej uviedol rabín Sofer: „Našiel sa tu akýsi muž menom Mordechaj Obran Brajt (v iných prameňoch uvádzaný ako Obernbreit, Obernbreyt alebo Oberbreit – pozn. M. Č.), ktorý priviedol seba i celé spoločenstvo (prešporskú židovskú obec – pozn. M. Č.) do nebezpečia, lebo potom, čo ich (zbrane – pozn. M. Č.) vykúpil a zhromaždil ako snopy na holohumnici, poslal ich na vozoch do mesta Pešť nášmu pánovi kráľovi, a učinil tak verejne, a keď to videli nepriateľské vojská, ktoré tu boli, bol zatknutý a dostal sa až k bránam smrti, a potom sem priviedli dvadsať Židov zo svätej obce Stupava, ktorých zatkli kvôli nemu, a nech je požehnaný Hospodin, ktorý ich všetkých a na dôvažok celú obec zachránil z rúk tých, čo nás nenávidia, lebo už sa prikláňali k zámeru rabovať a lúpiť, a Hospodin prekrížil ich zlorady, neuskutoční a nestane sa to.“
Viac informácií o tomto prípade je obsiahnutých v rozsudku vydanom francúzskym vojenským súdom, ktorý sa podarilo nájsť v Archíve mesta Bratislavy.
Rozsudok 25. septembra 1809 vyniesol francúzsky vojenský súd zasadajúci na príkaz Napoleona vo Viedni. Senát štandardne pozostával zo siedmich členov, ktorými boli páni Jossa, Begarlé, Jarlot, Charlot, Gargam, Thomas a Chartre. Vymenovaní boli guvernérom a francúzskym veľvyslancom vo Viedni grófom Antoinom Françoisom Andreóssym. V pozícii referenta bol Gargam, ktorý úlohou zapisovateľa poveril Bourgoina.
Senát mal súdiť puškárov z Prešporka Friedricha Tugenda a Georga Schwartza, židovského obchodníka z Prešporka Markusa Obernbreita a židovského obyvateľa Prešporka Simona Josepha. V súlade s ustanoveniami článkov 9 a 10 Vojenského súdneho poriadku spadali do kategórie obyvateľov okupovanej krajiny. Menovaní boli obvinení z ukrývania zbraní za účelom ich predaja nepriateľovi.
Súdení boli aj puškári z Viedne Johann Benntz a Stephan Weiss, ktorí boli obvinení zo spoluúčasti. Po výsluchu boli Tugend a Obernbreit jednohlasne uznaní za vinných z dôvodu, že neuviedli nič na svoju obhajobu. Ostatní obvinení boli zbavení viny.
Na základe článku 4 prvého oddielu druhej časti Vojenského trestného zákonníka boli Tugend a Obernbreit odsúdení na trest smrti. Ako vyplýva z magistrátneho protokolu mesta Prešporok, Tugend zaslal list na rozlúčku, v ktorom žiadal, aby sa prešporský magistrát postaral o jeho manželku a deti.
Napriek tomu, že noviny Preßburger Zeitung a Wiener Zeitung o súdnom procese neinformovali, správy o tomto prípade možno nájsť v zahraničnej dobovej tlači francúzskej či nemeckej proveniencie. Znenie rozsudku francúzskeho vojenského súdu bolo vyvesené aj na dverách francúzskeho veliteľstva vo Viedni a prípad tak vzbudil pozornosť verejnosti.
