Hoci termín mccarthizmus, dodnes označujúci v americkej politike obviňovanie politických oponentov bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, oficiálne vznikol až v období po neslávne známom prejave republikánskeho senátora v roku 1950, kde tvrdil, že má informácie o komunistických špiónoch priamo v štátnych funkciách a spustil tak pohon na komunistov, Joseph McCarthy nevynašiel koleso.
Dejiny naživo: Sú Slováci naozaj rusofili? Vzťah k Rusku od Štúra až podnes Čítajte Príbeh Charlieho Chaplina (1889 – 1977), tuláckej hviezdy strieborného plátna, je dôkazom, že nástroje perzekúcie, typické pre druhú vlnu červenej paniky (1947 – 1957), sa rodili dávno predtým a v danom období len kulminovali.
FBI (do roku 1935 BOI) sledovala Chaplinove aktivity od roku 1922 až do 1978, teda správy do jeho dnes už odtajneného spisu pribúdali ešte aj rok po jeho smrti. Chaplinov politický proces je spletitý a zarezonoval aj v komunistickom Československu.
Začiatky sledovania
Chaplinov spis FBI má vyše dvetisíc strán. Agenti sa oňho začali zaujímať v roku 1922, keď sa zúčastnil na recepcii pod záštitou generálneho tajomníka Komunistickej strany USA Williama Z. Fostera.
V spisoch sa konštatuje najmä obava z využitia komunistickej propagandy vo filmovom priemysle, ktorý sa už vtedy považoval za ideologicky najsilnejšie médium. Chaplin podľa spisu údajne daroval komunistickej strane tisíc dolárov, no toto tvrdenie nikdy nedokázali.
Samotný Chaplin v autobiografii vidí dôvody špionáže v tom, že sám bol nonkonformista. V ikonickej postave tuláka tento prvok výrazne pertraktoval. Takisto je veľmi pravdepodobné, že podobne ako iní doboví ľavicovo zmýšľajúci intelektuáli vnímal vznik Sovietskeho zväzu a komunistický prevrat skôr pozitívne, nevediac o rozsahu boľševických zločinov.
Charlie Chaplin vo svojej vari najznámejšej hereckej úlohe tuláka. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)FBI sa opakovane snažila dokázať, že Chaplin je alebo bol členom Komunistickej strany USA, no nikdy sa im to nepodarilo. Získali len nepriame dôkazy, predovšetkým výpoveď bývalého šéfredaktora socialistického denníka Daily Worker Budenza, ktorý tvrdil, že Chaplin je jedným zo štyristo skrytých partajníkov.
Za istú formu dôkazov považovali aj fakt, že sa priatelil s mnohými ľavicovo orientovanými umelcami či intelektuálmi, ako napr. hudobným skladateľom Hannsom Eislerom či so spisovateľom Uptonom Sinclairom, ktorého aj v autobiografii označil za svojho mentora.
Chaplin sa už v dvadsiatych rokoch minulého storočia stal celosvetovou kultúrnou ikonou a vo svojich filmoch ako Kid či Moderná doba sa venoval sociálnym problémom spoločnosti, čo J. Edgar Hoover, neskorší riaditeľ FBI, vnímal ako subverzívnu činnosť a niekoľkokrát sa osobne postaral o to, aby sledovanie pokračovalo.
J. Edgar Hoover (na fotografii z roku 1961) bol prvým riaditeľom FBI a vo funkcii zotrval až do svojej smrti v roku 1972. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)Súdruhovia a milostný život
Chaplin si situáciu s FBI výrazne skomplikoval počas druhej svetovej vojny. Hoci práve v tomto období natočil Veľkého diktátora, kde parodoval fašizmus a nacizmus, po roku 1941 začal výrazne propagovať otvorenie druhého frontu, ktorý by pomohol Sovietom brániť sa proti útoku Nemecka.
Problematickým bol najmä Chaplinov prejav v San Franciscu pred Americkou komisiou pre ruskú vojenskú podporu, kde otvorene povedal, že nie je komunista, no Rusi sú americkí spojenci a treba im okamžite pomôcť. Obzvlášť si nepomohol, keď oslovil publikum slovom comrades, teda súdruhovia.
Určite mu pridalo čierne body aj ocenenie „autor ľudu“ od samotného Stalina v roku 1944, hoci sa na odovzdávaní nezúčastnil.
Podobných prejavov bolo v rokoch 1942 a 1943 hneď niekoľko. FBI obzvlášť zaujal ten, kde v New Yorku vyzýval na pochopenie Ruska a komunistického systému a podľa New York Times dokonca povedal: „Nie som komunista, ale cítim prokomunisticky.“ Pravdou však je, že v spise sa FBI omnoho výraznejšie zaoberá skôr jeho milostnými škandálmi.
Americká herečka Joan Barryová pripravila Charliemu Chaplinovi horúce chvíle, čo sa rozhodla využiť aj FBI. (zdroj: ZDROJ: WIKIMEDIA.ORG)Najsledovanejším prípadom bola mladá herečka Joan Barryová, ktorá tvrdila, že Chaplin je otcom jej dieťaťa. Hoci testy preukázali opak, je pravdou, že s ňou mal aféru a zrejme ju dvakrát poslal aj na potrat a súd tak rozhodol, že musí platiť alimenty.
Tohto sa chytil puritán Hoover a spustil vyšetrovanie, ktoré malo skončiť odsúdením Chaplina z aporušenie tzv. Mannovho zákona, ktorý prakticky zakazoval „amorálnosť“, čo sa interpretovalo pomerne voľne.
