V augustovom vydaní HR sa pozriete na proces, ktorý predchádzal rozdeleniu Česko-Slovenskej federácie a vzniku dvoch samostatných republík v januári roku 1991. Symbolom tohto delenia sa stala dvojica politikov – Václav Klaus a Vladimír Mečiar.
Od tzv. pomlčkovej vojny po rokovania vo vile Tugendhat
Práve slávna brnianska vila Tugendhat sa pred 31 rokmi stala miestom, ku ktorému sa upierali oči Čechov a Slovákov. Stretli sa tu český a slovenský premiér – Václav Klaus a Vladimír Mečiar, aby vyriešili vzájomné spory a pomer Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. Výsledkom rokovaní bolo rozhodnutie o definitívnom zániku federácie a vznik dvoch samostatných štátov. V novom vydaní HR sa preto pozriete do kľúčových augustových dní roku 1992 a tiež na politický vývoj, ktorý im predchádzal.
(zdroj: Historická revue)Holuby je v botanike meno, ktoré poznajú všade vo svete
Málokto vie, že slovenská botanika prerazila vo svete už na sklonku 19. storočia. Stalo sa tak vďaka slovenskému botanikovi, ale tiež etnológovi a historikovi Jozefovi Ľudovítovi Holubymu. V júni si viaceré obce v podjavorinskom kraji pripomenuli 100 rokov od jeho úmrtia. Jeho herbáre sa dodnes nachádzajú v zbierkovom fonde nielen Slovenského národného múzea, ale napríklad aj v Bukurešti či Prahe. Jeho štúdie sa objavovali v prestížnych rakúskych či nemeckých vedeckých časopisoch a mnohé objavené rastliny nesú jeho meno. Väčšinu svojho života pritom prežil v prostredí Bošáckej doliny, kde sa okrem zberu rastlín zameriaval aj na etnografické mapovanie a popis života miestneho obyvateľstva. Prerazil preto aj ako významný folklorista na stránkach časopisu Český lid. A práve s menom J. Ľ. Holubyho sa spája aj mimoriadne bohatá spolupráca s českými kolegami a myšlienka česko-slovenskej vzájomnosti. Zoznámte sa preto so životom tohto významného slovenského vedca a zároveň nahliadnete aj k počiatkom kultúrnej spolupráce oboch bratských národov.
Pamiatky a ich obnova fungujú ako pozitívna deviácia
Práve termín „pozitívna deviácia“ môže pôsobiť ako zvláštny paradox, ktorý sprevádza naše moderné dejiny. Termín, ktorý vznikol ešte v dobe neslobody, v 80. rokoch popisuje jav, keď sa skupina ľudí rozhodne žiť a pracovať napriek nepriaznivým pomerom v súlade so svojim presvedčením a s najlepšou snahou o lokálnu zmenu. Ostrovmi takejto pozitívnej deviácie sú preto aj ľudia, ktorí svoj čas a energiu venujú obnove kultúrneho dedičstva na Slovensku. Tých dnes oceňuje každoročná súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka. V augustovom čísle HR sa preto pozriete na najlepšie a zároveň ocenené príklady takejto obnovy. V rozhovore s pamiatkarom a tvárou novembra 89´ Ladislavom Snopkom sme sa zároveň porozprávali o pozícii Slovenska v oblasti pamiatkovej ochrany a o tom, akú úlohu hrá v našej spoločnosti kultúra.
Keď plávanie bolo výkladnou skriňou športu na Slovensku
V letných dňoch čitateľov azda aj osvieži článok, ktorý ich zavedie na kúpaliská a privedie ich rovno i k plaveckému športu. Ten ma na Slovensku mimoriadne bohatú tradíciu a v medzivojnovom Československu práve naši plavci dosahovali skvelé výsledky i na medzinárodnej úrovni. Ako ľudia vlastne prešli z riečnych kúpalísk do bazénov a v ktorých slovenských mestách vznikli najlepšie plavecké školy? Oddýchnite si s HR na vašom obľúbenom kúpalisku a dozviete sa viac.
