V júlovom vydaní HR spoznáte nového britského monarchu Karola III., ale pozriete sa aj do doby, keď monarchia v Anglicku zápasila o svoju pozíciu s parlamentom.
Britská monarchia vo svetle reflektorov. Kto je Karol III.?
Má monarchia v treťom tisícročí vôbec ešte zmysel? Alebo je to už len blesk fotoaparátov, tlačenica novinárov a pravidelne prepierané aféry zo života kráľovskej rodiny, ktoré dodávajú tejto starej inštitúcii lesk a záujem verejnosti? Zrejme tušíte, že po odpoveď siahne Historická revue k udalostiam a okolnostiam trochu staršieho dáta. Na začiatok sa preto pozriete na život a osobnosť nového panovníka Karola III., keď sa ešte ako princ Charles dlhodobo pripravoval na svoju životnú úlohu.
(zdroj: Historická revue)Chcel byť monarchom z Božej milosti, skončil na popravisku
17. storočie je z pohľadu vývoja politického systému v Anglicku i celej Británie vnímané ako kľúčové. Pozornosť historikov sa v tomto zmysle upiera predovšetkým na kráľa Karola I. Stuarta, ktorého snahy upevniť svoju vládu narazili na odpor parlamentu. Práve zápas parlamentu a kráľa viedol k občianskej vojne v Anglicku, ktorá napokon vyústila do bezprecedentnej popravy monarchu. Kto boli hlavné postavy tohto zápasu a ako skončil krátky experiment s Anglickou republikou? V novom vydaní HR sa pozriete do dramatickej doby, kedy sa Anglicko rozdelilo na dve proti sebe stojace polovice.
Cromwella nechal vykopať a obesiť. Ako Karol II. obnovil v Anglicku monarchiu
Mohlo by sa zdať, že po turbulentnom období sa monarchia vrátila do Anglicka späť na svoje miesto práve v postave panovníka Karola II. Bolo to však naozaj tak? Aká bola pozícia kráľa a parlamentu na konci 17. storočia a akú úlohu v tomto procese hrala náboženská otázka? Práve náboženská príslušnosť často rozhodovala o tom, kto bude mať v krajine rozhodujúci vplyv a podozrenia s presadzovania katolicizmu neraz rozdúchavali už raz upokojené vášne. Nahliadnete preto hlbšie do politického ringu tej doby, v ktorom medzi sebou bojovali nielen katolíci a protestanti, ale i protestanti navzájom.
Hovorili mu krásny obesenec. Gróf Július Andrássy na európskej politickej scéne.
Vyrastal na území dnešného Slovenska a stal sa jedným z najvplyvnejších európskych politikov svojej doby. Reč je o grófovi Júliusovi Andrássymu, ktorý vo funkcii ministra zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska vari najviac zažiaril v roku 1878 na Berlínskom kongrese spolu s nemeckým „železným“ kancelárom Ottom von Bismarckom. Čo bolo leitmotívom jeho politiky a do akej miery bol jeho život zviazaný práve s východným Slovenskom? 200 rokov od narodenia tohto muža je príležitosťou vrátiť sa späť k tejto postave našich dejín.
Kachovská priehrada sa stala megaprojektom i vojnovou katastrofou
Nedávne zničenie Kachovskej priehrady, ktoré spôsobilo humanitárnu i ekologickú katastrofu na južnej Ukrajine, upriamilo pozornosť sveta na toto obrovské vodné dielo. Bolo pritom vybudované ako súčasť omnoho väčšieho projektu výstavby vodných kaskád na rieke Dneper už od 30. rokov 20. storočia. Ako vznikalo celkovo 6 veľkých vodných nádrží, ktoré sú dnes základom výnosného ukrajinského poľnohospodárstva a s akými materiálnymi a ľudskými nákladmi? Aj po prečítaní tohto článku si ešte lepšie uvedomíte celkový rozsah katastrofy, ktoré priniesli posledné vojnové udalosti na Ukrajine.
