Juhozápadná stena Mount Everestu je vysoká vyše dva kilometre. V Himalájach sú aj vyššie steny, táto sa však začína vo výške asi 6600 – 6700 metrov. Pozornosť horolezcov priťahuje svojou náročnosťou.
Najväčší problém v nej predstavuje skalný pás s kombináciou ťažkého lezenia a vysokej nadmorskej výšky nad 8000 m. To ju robí mimoriadne náročnou. Pre slovenské horolezectvo je to vzhľadom na tragédiu v roku 1988 osudová stena.
Prvú prieskumnú výpravu vyslali Japonci na jar 1969 pod vedením Naomiho Uemuru. Cieľom bolo zistiť možnosti výstupu. Prvú horolezeckú expedíciu zorganizovali taktiež Japonci v jesennom období toho istého roka na čele s Hidekim Mijašitom.
V nasledujúcom roku sa vrátili už na jar, viedol ich Sabura Macukata. Cestu hľadali v ľavej časti skalného pásu, ale neprerazili. Obe expedície skončili vo výške 8050 m.
Impozantná juhozápadná stena Mount Everestu. (zdroj: Jarýk Stejskal)Pokus omyl
V roku 1971 pôsobila v stene medzinárodná expedícia zložená z lezcov USA, Veľkej Británie, Japonska, Nemecka a Rakúska, ktorú viedli Norman Dyhrenfurth a Jimmy Roberts.
O rok neskôr nastúpila európska expedícia vedená nemeckým lekárom Karlom Herrligkofferom, zložená z lezcov najmä z Nemecka (medzi nimi bol aj Peter Bednar, slovenský emigrant z Trenčína), ale aj z Rakúska, Talianska, Veľkej Británie a zo Švajčiarska.
Obe sa uskutočnili v jarnom období a obe sprevádzali nezhody. Ich pokusy v pravej časti stroskotali vo výške 8200 a 8350 m.
Slováci na Evereste: Vrchol dosiahli siedmi, vrátili sa piati Čítajte Na jeseň 1972 nastúpila do steny prvýkrát samostatná britská výprava pod vedením Chrisa Boningtona. Mala trinásť členov, z nich bolo jedenásť horolezcov, a využívala služby štyridsiatich šerpov. Liezla pravou časťou, ale bez úspechu.
Dosiahnutá výška bola 8320 m. Pod serakmi (veľkými blokmi ľadu) zahynul Austrálčan Tony Tighe, ktorý pomáhal hlavne v základnom tábore.
V roku 1973 sa na jeseň pokúšali preliezť juhozápadnú stenu znovu Japonci vedení Mičiom Juasom. Početný tím tvorilo 36 členov a 62 šerpov, ďalších dvanásť bolo v základnom tábore, keďže zároveň plánovali výstup klasickou trasou. V juhozápadnej stene to tentoraz skúšali prekvapujúco pravou časťou, ale rovnako ako Bonington a spol. sa dostali do výšky približne 8300 m.
