Jedenásteho júna 1804 sa na tretej strane newyorského Evening Postu objavila nenápadná správa o tom, že barón Alexander von Humboldt vyšiel takmer na vrchol „s prehľadom najvyššej hory na svete“.
Novinár, samozrejme, písal o 6310 metrov vysokej sopke Chimborazo v Ekvádore. Veď tú za najvyššiu na svete považovali už od 16. storočia.
V čase, keď pruský barón zápasil na vulkáne s výškovou chorobou, už druhý rok prebiehal pod dohľadom Britskej východoindickej spoločnosti veľký trigonometrický prieskum Himalájí.
Jeho výsledky onedlho posunuli svetlo reflektorov z Ekvádoru na Nepál a Tibet. A napokon až na štít, ktorý najskôr pomenovali len číslicou XV. Ako sa cesta Mount Everestu na vrchol záujmu horolezcov i sveta odrážala v dobových novinách?
Pohľad na Mount Everest zo severnej, t. j. z tibetskej strany. (zdroj: wikimedia.org/autor: I, Luca Galuzzi (CC BY-SA 2.5))Štít XV
Ešte v 17. storočí bol ten, kto obdivoval hory, považovaný za čudáka. Štíty nepredstavovali romantické výzvy, ale vyvolávali strach či dokonca zhnusenie. Spisovateľ Robert Macfarlane v knihe Hory v hlave píše, že „ľudia 17. storočia hory označovali za pustiny či vredy na koži Zeme“.
Podľa autora tiež verili, že „nepravidelné obrysy štítov rušia prirodzenú vyrovnanosť mysle“. Rozmach cestovania však hnal ľudí nielen do diaľav, ale čoraz viac aj do výšok. Problémom bolo, že ľudstvo malo až donedávna len obmedzené metódy, ako tie výšky presne zmerať.
Devätnáste storočie však bolo obdobím, keď veľhory spoznávali svojich kráľov. V Uhorsku boli sklamaní tak Liptáci, ako aj Spišiaci, keď v hre o korunu Tatier nevyhral ani Kriváň jedných, ani Lomnický štít druhých, ale Gerlach (ktorý však za túto slávu zaplatil premenovávaním raz po Františkovi Jozefovi, inokedy po Stalinovi).
Včelár a nádejný kňaz. Vrchol sveta dosiahli ako prví, každý na ňom zanechal niečo iné Čítajte Kráľa výšok, no už celosvetového, v Himalájach našli až po polstoročí trigonometrického prieskumu. Indický topograf Radhanath Sikhadar v roku 1852 meraním zistil, že najvyšší vrch na svete nesie len číselné pomenovanie XV.
Potvrdenie prišlo v roku 1856, keď aj londýnske Timesy písali, že prieskum sa konečne zavŕšil a jeho výsledkom je zosadenie vrchu Káčaňdžunga z trónu.
„Štít XV dosahuje výšku 29 002 stôp nad morom, Káčaňdžunga 28 156 a Dhaulágirí, ktorý školské učebnice stále vyhlasujú za najvyšší na svete, iba 26 826 stôp. Keďže nie je známe žiadne pomenovanie tejto hory, (hlavný prieskumník Indie Andrew Scott) Waugh navrhol pomenovať ho po svojom predchodcovi Georgeovi Everestovi.“
Everesta návrh zaskočil, keďže so zameraním vrchu nemal nič spoločné.
Hoci sa britský geograf a prieskumník Indie George Everest (1790 – 1866) o objavenie najvyššej hory nijak nezaslúžil, nesie jeho meno. (zdroj: wikimedia.org)Pomenovanie nebolo britskou zlomyseľnosťou či ignorantstvom, išlo skôr o nevedomosť. Ako dokazujú spomenuté názvy Káčaňdžunga a Dhaulágirí, britský prieskum sa snažil ponechávať vrchom v Himalájach miestne mená, no v prípade Štítu XV sa im to nepodarilo, respektíve boli zmätení viacerými pomenovaniami najvyššej hory v rôznych jazykoch. Tibetský názov Čomolungma sa od 18. storočia objavoval aj na mapách v čínskej transkripcii a Nepálčania mali pre horu hôr zase vlastný názov - Sagarmatha.
Človek musí nejako zomrieť
Najvyšší cieľ na Zemi bol teda vytýčený už v roku 1852, do výpravy Tenzinga s Hillarym však zostávalo ešte viac ako sto rokov. Bolo to storočie pokusov o výstup na Everest? To nie.
