Sparta vyšla z peloponézskej vojny ako jednoznačný víťaz. Lesk jej víťazstva však od počiatku zatieňovali viaceré neistoty. Sparťania zvíťazili iba s pomocou Perzie a už krátko po vojne sa ukázalo, že pozíciu prvoradej mocnosti si dokázali uhájiť iba s pomocou silnejšieho a väčšieho suseda. Sparte navyše chýbala infraštruktúra, jednotný postup aj ujasnené vedenie. Obec iba reagovala na zmeny zvonka a chýbal jej koncept dlhodobého mieru.
Aténčania vojnu prehrali, ale porážka ich úplne nezlomila. Prišli o loďstvo, niektoré zdroje kovov, o otrokov, peniaze, dodávky obilia, ale nestratili to hlavné – vedeli viesť rozsiahle obchody, mali kontakty, poznali trasy a miesta, kde sa nachádzali zdroje čohokoľvek cenného.
Pád ríše a obnovujúca sa obchodná sieť si vyžiadali zmeny, ktoré v konečnom dôsledku mestu nesmierne pomohli k čiastočnej obnove. Klesli napríklad obchodné poplatky a v celom Grécku sa zvýšilo uznanie odborníkov. Kládol sa väčší dôraz na špecializáciu a zvýšilo sa povedomie významu konkurencie. Okrem toho Aténčania dostali po vojne od Sparťanov naspäť Dekeleiu a opäť tak mohli hospodársky využívať celú Atiku.Sparta ako ochranca pred Perziou?
Pádom Aténskej ríše Gréci na ostrovoch a na východe stratili dlhoročného ochrancu pred Perziou. Od Sparty sa očakávalo, že Atény v tejto pozícii nahradí, ale Sparťania na mori naďalej len neisto pokrivkávali. Situáciu im komplikovalo aj to, že Peržania síce boli v peloponézskej vojne ich spojencom, ale zároveň odvekým gréckym nepriateľom. Sparťania sa preto v nasledujúcich rokoch správali k Perzii nestálo.
V roku 401 pred n. l. Sparťania podporili Kýra mladšieho na jeho ťažení proti jeho bratovi Artaxerxovi II. Kýrovi tak splatili dlh za jeho pomoc v peloponézskej vojne, ale po jeho porážke získali v Perzii silného nepriateľa a grécke mestá v Malej Ázii zároveň stratili v Kýrovi dôležitého ochrancu a spojenca. Maloázijskí Gréci potrebovali v tejto ťažkej situácii silnú a odhodlanú Spartu. Bolo teraz na nej, aby ich ochránila. Žoldnierov bol dostatok.
Z východu sa v roku 400 pred n. l. vrátil po fiasku expedície Kýra mladšieho neskôr známy aténsky autor Xenofón a na čele s ďalšími veliteľmi dotiahol z Perzie niekoľko tisíc preživších Grékov. Svoje zážitky z ťaženia a návratu desiatich tisícov z Mezopotámie opísal v slávnej Anabáze. Jeho muži tiahli od Kúnaxy stovky kilometrov na sever k Čiernemu moru a popri pobreží sa vyčerpaní vrátili na Balkán, kde veľkú časť z nich najali Sparťania, aby s nimi tiahli na perzské územie.
Ústup desaťtisíc gréckych žoldnierov v službách perzského princa a vojvodcu Kýra mladšieho zobrazuje olejomaľba Adriena Guigneta, ktorá je vystavená v parížskom Louvri. (zdroj: wikimedia.org)No aj tak vyvolávali spartské vojnové heslá o slobode z čias peloponézskej vojny medzi Grékmi iba trpké úsmevy. Sparťania uvalili pod velením vplyvného spartského vojvodcu Lysandra na obce poplatky, usadzovali v nich správcov (harmostov) alebo obce zanechávali v rukách novozriadených rád (dekarchie), tvorených zo spartských priaznivcov. Sparťania uvádzali zmeny na rozsiahlom území a často ich sprevádzalo krviprelievanie či vyhnanstvo.
Sparta však nebola vnútorne jednotná. Lysandrovo postavenie sa nepozdávalo kráľom ani eforom a niekedy v rokoch 403 až 397 dekarchie rozpustili a stiahli harmostov. Možno to súvislo s miernejším prúdom v spartskej politike, ale možno iba so snahou zmenšiť Lysandrov vplyv. Sparťania tak na mnohých miestach pre vnútorné rozpory uvoľnili mocenské zovretie, ale zrejme málokto ich už v Grécku vnímal ako nositeľov slobody. Skôr sa zdalo, že jeden tyran nahradil druhého. A čo bolo horšie, Sparta ako nový tyran nedokázala ľudské a politické škody nahradiť hospodársky. Za čias Aténskej ríše mohli podriadené obce počítať s napojením na rozsiahlu obchodnú sieť, s veľkým prekladiskom tovarov v Pireu, s nízkymi obchodnými poplatkami, silnou striebornou menou a ochranou pred pirátmi. Sparta nezabezpečila nič z toho, ba čo viac, nezdá sa, že by svoju flotilu použila čo len proti pirátom a starala sa tak o elementárnu bezpečnosť obchodných lodí.
Nové boje s Perziou
Navyše pretrvávajúci pobyt peloponézskeho vojska v Malej Ázii Peržanov vydráždil na reakciu. Perzský kráľ spustil v roku 397 pred n. l. prípravu novej flotily a na jej čelo postavil Aténčana Konóna. Keď sa doniesli správy o týchto perzských prípravách do Sparty, vyslali Sparťania hneď v nasledujúci rok do Malej Ázie vojsko na čele s kráľom Agesilaom a Lysandrom ako jeho poradcom. K dispozícii dostali dvetisíc prepustených heilótov a šesťtisíc spojencov. Agesilaove ambície sa prejavili ešte pred príchodom do Malej Ázie, keď obetoval v Aulide, na mieste, kde mal podľa tradície priniesť obete bohom Agamemnón pred výpravou proti Tróji. Gesto však v očiach mnohých ešte zvýraznilo spartskú aroganciu a rady spartských spojencov v tejto chvíli opustili Boióťania.
