Aténska pohroma na Sicílii
Roman Mocpajchel
Keď v predvečer peloponézskej vojny vyslovil aténsky vodca Perikles varovanie, že sa väčšmi obáva aténskych vlastných omylov ako zámerov nepriateľa, nemohol tušiť, akými jasnozrivými sa tieto jeho slová ukážu. Dokonale to demonštruje aj pohroma sicílskej výpravy v rokoch 415 – 413 pred n. l., ktorá významnou mierou prispela k pádu Aténskej ríše.
Prvá fáza peloponézskej vojny, nazvaná s veľkou dávkou irónie podľa spartského kráľa Archidama, ktorý pred vstupom do nej svojich spoluobčanov dôrazne varoval, skončila po desiatich rokoch mierom, nazvaným podľa nemenej rozvážneho aténskeho veliteľa Nikia. História však aj v jeho prípade preukázala veľký zmysel pre iróniu, keď si ho Aténčania proti jeho vôli následne vybrali do čela veľkej výpravy, ktorá pre nich mala získať Sicíliu, ale nakoniec v nej stratili svoju vlastnú ríšu.
