V lete roku 479 pred n. l. zažila krajina pri meste Plataje jedno z najväčších krviprelievaní v dejinách Grécka. Na bojisku zostali tisíce mŕtvych. Gréci si v deň bitky uhájili nezávislosť od Perzie a hlavnými hrdinami odporu boli z pohľadu všetkých Grékov Sparťania a Aténčania. Spojenectvo oboch obcí sa zdalo nespochybniteľné, no už zakrátko vyšlo najavo, že bez spoločného perzského nepriateľa stojí len na vratkých nohách.
Aténčania zažili počas perzského ťaženia v Grécku v období rokov 480 – 479 pred n. l. nepredstaviteľne ťažké časy. Na lodiach utiekli z vlastného mesta, ktoré Peržania na dvakrát zničili do základov a vlastne až do osudného víťazstva pri Platajach nevedeli, či sa do Atén ešte vrátia. Návrat preto sprevádzal veľký entuziazmus. Aténčania rýchlo obnovovali príbytky a – čo bolo pre nich najdôležitejšie – hradby; tie znamenali nezávislosť. Aténčania ich stavali rýchlo a chaoticky, no zatiaľ čo pre nich znamenali slobodu, Sparťanom prinášali riziko.
