Grécko-perzské vojny, vypĺňajúce celú prvú polovicu 5. storočia pred n. l. a považované za jeden z najvýznamnejších konfliktov staroveku, skončili gréckym víťazstvom a zároveň nasmerovali Atény a Spartu, dva najmocnejšie grécke štáty, k vzájomnej konfrontácii. Aký bol vzájomný pomer síl medzi týmito veľkými rivalmi v predvečer vypuknutia tzv. peloponézskej vojny (431 – 404 pred n. l.), ktorá sa napriek svojim hrôzam zaradila vďaka výnimočnému Thukydidovmu historickému dielu medzi najpozoruhodnejšie v celých dejinách?
Sparta a Atény dokázali napriek vzájomným rozdielom úspešne spolupracovať proti extrémne silnému a odhodlanému vonkajšiemu nepriateľovi - Perzskej ríši. Len čo však s vypätím všetkých síl odrazili perzský nápor, obrátili sa proti sebe, viedli navzájom s pomocou svojich spojencov, sústredených v peloponézskom spolku a aténskom námornom spolku (Aténskej ríši), zničujúcu vojnu, ktorú nakoniec pomohla rozhodnúť až pomoc Perzie jednej zo strán.
Ani tá sa však zo svojho víťazstva dlho netešila, pretože ju vzápätí pokoril ďalší vyzývateľ, len aby čoskoro nato takisto padol a z pozadia sa vynorila úplne nová mocnosť, ktorá pod vedením svojho mladého kráľa mimoriadnym spôsobom premenila svet.
Pohrebná stéla gréckeho hoplitu s menom Aristion (z obdobia okolo r. 510 pred n. l. ). (zdroj: wikimedia.org)Nevyhnutnosť, s ktorou do pasce vzájomnej vojny spadli Sparta s Aténami, nám vo svojom jedinečnom historickom diele priblížil priamy účastník týchto bojov, neúspešný aténsky veliteľ, ale o to úspešnejší grécky historik Thukydides, ktorý ju začal opisovať, „lebo predpokladal, že bude veľká a najpozoruhodnejšia zo všetkých, aké sa kedy odohrali. Usudzoval tak preto, lebo obidve strany do nej vstúpili v každom ohľade pripravené, na vrchole svojej moci, ako aj preto, lebo ostatné grécke štáty sa buď hneď pridali na jednu z bojujúcich strán, alebo to urobili po zrelej úvahe. Táto vojna bola pre Grécko najväčším utrpením, ale aj pre časť barbarov, ba možno povedať pre svet, ktorého sa dotkla.“ (Thukydides I, 1)
Aj preto je peloponézska vojna napriek dlhým storočiam, ktoré nás od nej delia, taká fascinujúca a svojím spôsobom stále aktuálna.
