V našich povojnových hospodárskych dejinách nie je veľa takých medzníkov, ktoré by uznávali nielen historici a zároveň by natrvalo zostali v pamäti širokých más. Ak je takýmto medzníkom aj 1. jún 1953, keď sa začal realizovať zákon o peňažnej reforme, tak je to predovšetkým z toho dôvodu, že dramatickým a niekedy i tragickým spôsobom zasiahol do života obyvateľov vtedajšieho Československa.
Návrh zákona o reforme schválilo dňa 30. mája 1953 Predsedníctvo ÚV KSČ a v ten istý deň ho prijalo Národné zhromaždenie. Realizácia zákona spôsobila nielen zníženie životnej úrovne obyvateľstva, úplné znehodnotenie hotovosti občanov, ale aj vkladov (pri vyšších čiastkach až v pomere 1 : 50), tzv. viazaných vkladov (pozostatkov menovej reformy z r. 1945) vo výške okolo 80 mld. Kčs, a takisto životných poistiek a tuzemských cenných papierov. Straty obyvateľstva pri menovej reforme z r. 1953 tak dosiahli čiastku 17 miliárd v novej mene, ak by sme brali do úvahy i výdavky štátu s vykonaním reformy, tak treba uvažovať až o sume 22 miliárd Kč. Preto niektorí autori hovoria v tejto súvislosti o „ožobráčení obyvateľstva“ Československa. Komunistický režim radšej hovoril o peňažnej reforme, pretože priznať, že ide v podstate o reformu menovú, by znamenalo priznanie hospodárskeho krachu, pričom od predchádzajúcej menovej reformy uplynulo len sedem a pol roka.
Iste je teda namieste položiť si otázku: aké boli skutočné príčiny menovej reformy v r. 1953? K menovým reformám totiž „dochádza spravidla v dôsledku mimoriadnych hospodárskych otrasov (napr. v období vojen a pod.), ktoré rozrušia fungovanie sústavy peňazí“ (tzv. Rašínova reforma či menová odluka: február – marec v 1919) a tiež na jeseň 1945. Menová reforma v Československu v r. 1945 však bola štandardnou ekonomickou operáciou, v optimálnej miere likvidovala následky vojnového finančného rozvratu, napomohla k zjednoteniu hospodárskych priestorov českých krajín a Slovenska a umožnila priaznivý hospodársky vývoj, ktorý sa prejavil v rýchlej obnove priemyselnej výroby v krajine. Menová reforma v r. 1953 však nebola štandardnou operáciou a uskutočnila sa bez predchádzajúceho súhlasu Medzinárodného menového fondu. Následne bolo Československo z neho vylúčené, predovšetkým z dôvodu jeho neinformovania a nedodania požadovaných relevantných údajov a informácií.
